autorský kolektív

VNÚTORNÝ PREDIKTOR SSSR

Od korporatívnosti
pod rúškom ideí
k súbornosti v Božom kráľovstve

_______________

O psychologickom pozadí osobnosti človeka
a jeho cieľavedomej zmene

Rozšírené a spresnené vydanie: bola doplnená 10. kapitola (o kultúre jednania) a Príloha 2

Sankt Peterburg

2003

© Publikované materiály sú dedičstvom Ruskej kultúry, a preto nikto vo vzťahu k nim nedisponuje osobnými autorskými právami. V prípade ak si právnická alebo fyzická osoba prisvojí autorské práva na osnove zákonom stanoveného poriadku, stretne sa s odplatou za krádež vo forme nepríjemnej „mystiky“, prekračujúcej rámec jurisdikcie. Napriek tomu má každý záujemca plné právo, vychádzajúc z jemu vlastného chápania spoločenského prospechu, kopírovať a publikovať (aj na komerčné účely) tu prítomné materiály v plnom objeme alebo po častiach jemu dostupnými prostriedkami. Každý, kto používa tieto materiály pri svojej činnosti, prijíma pri ich neúplnom citovaní alebo odkazoch na nich osobnú zodpovednosť, a v prípade vytvorenia zmyslového kontextu prekrúcajúceho zmysel týchto materiálov ako celku, má šancu stretnúť sa s „mystickou“ mimoprávnou odplatou.

Anotácia

Kniha sa venuje psychologickému pozadiu človeka a jeho cieľavedomej zmene, analyzuje súlad medzi veľkými ideami (na základe ktorých sa organizuje život spoločnosti) a psychologickým pozadím ľudí žijúcich v tejto spoločnosti. Dáva tiež metodologický návod, ako zosúladiť psychologické pozadie človeka so Životom a s životu adekvátnymi ideami.

Korporatívnosť vzniká zjednotením jednotlivcov kvôli spoločnej realizácii ich osobných cieľov, ktoré nevedia uskutočniť individuálne, a preto sa dočasne stávajú ich spoločnými cieľmi, o ktorých predpokladajú, že ich je možné zrealizovať za istý vymedzený čas: počas života každého z nich (možno počas princípu: „čím rýchlejšie a plnšie, tým <lepšie“).

Kolektívna psychika, v ktorej sa prejavuje Ľudský typ režimu psychiky množstva ľudí, sa v materiáloch KSB nazýva slovom „súbornosť“. Súbornosť má v štruktúre kolektívneho ducha ľudstva a jeho národov najvyššie hierarchické postavenie z hľadiska schopnosti ovplyvňovať priebeh udalostí, blokovať a podporovať činnosť iných egregorov a nebyť podriadený iným egregorom. To, že predstavitelia súbornosti prepúšťajú cez seba (pri Ľudskom režime psychiky) informačno-algoritmický obsah iných egregorov, svedčí o tom, že do nich vstupujú s najvyšším hierarchickým statusom alebo ich riadia ako „manažéri“ a „programátori“.

Celú knihu vo formáte pdf si možno stiahnuť na tomto linku: 
Od korporatívnosti k súbornosti.pdf

OBSAH

1. Ako sa zneužíva «veštenie».........................................  4
2. Zákonitosti astrológie a duchovnosť ľudí........................... 13
3. Ľudia našej spoločnosti............................................ 16
     Odbočenie od témy:............................................... 21
     O nutnosti vypracovania a realizácie Stratégie otriezvenia Ruska. 21
4. TRADIČNÉ idey našej spoločnosti.................................... 39
5. Možnosti prekonania krízy: iluzórne… i reálne...................... 50
6. Voľba: útek zo Zeme? alebo zveľadenie rodného domu?................ 59
7. Korporatívnosť pod rúškom ideí..................................... 68
8. PSEUDOsúbornosť biblického „kresťanstva“.......................... 109
9. Algoritmika súbornosti: Boh, ľudia, plynutie Života............... 134
10. O osobnej kultúre jednania....................................... 191
      10.1. Podstata problému........................................ 191
      10.2. Informačné toky a scenáre jednania....................... 195
      Odbočenie od témy: ............................................ 207
      O tom, ako E. Radzinský nepochopil seba, Stalina a jeho epochu. 207
PRÍLOHY.............................................................. 224
      1. Úryvky z analytickej správy r. 1999 „Prečo Vnútorný Prediktor, 
         vyzývajúci k Božiemu kráľovstvu,  neprijme Posledný Zákon?“. 224
      2. Úryvky z predsmrtného listu N. I. Bucharina J. V. Stalinovi. 233

1. Ako sa zneužíva «veštenie»

Ako vieme z astrológie[1], tak priebeh globálneho historického procesu aj regionálnych historických procesov určitým spôsobom závisí od energoinformačných rytmov Vesmíru, a konkrétne: od periodicity slnečnej aktivity. Ak budeme rátať od 01.01.1991, tak 31.12.2002 sa ukončil „úsek sociálneho času“ zahŕňajúci zhruba 11-ročný cyklus slnečnej aktivity[2]. Táto okolnosť tvorí prirodzený základ pre vykonanie analýzy všetkého, čo sa počas týchto rokov udialo doma i vo svete, a tiež pre zhodnotenie možností ďalšieho vývoja situácie a vybratie toho najlepšieho pre následnú realizáciu v živote.

Stalo sa zvykom, že podstatná časť rozhovorov na tému „o vplyve hviezd na osud ľudí a Zeme“ sa v posledných desaťročiach začína zmienkami o Nostradamovi a jeho štvorveršových „Centúriách“. Aby sme neporušili tento už tradičný prístup mnohých ľudí k danej otázke, obrátime sa najprv k článku „Androgýn už porodil. Čo predpovedal Nostradamus Rusku na rok 2003?“, zverejnenom na stránke Agentúry Ruskej Informácie (ARI)[3]. Článok sa začína nasledovne:

«Trop le ciel pleure. Androgyn procree.
Pres de ce ciel sang humain respandu,

Par mort trop tarde grand peuple recree,
Tard & tost vient le secours attendu.
(Nostradamus. Centuries, II, 45)

Neobyčajné proroctvá Nostradamových „Centúrií“ zamestnávajú umy ľudí po celom svete už nejedno storočie. Veľký stredoveký prorok vytvoril hádanku, ktorú ľudstvo bude riešiť ešte nejedno storočie. Obrazy zvláštnej poémy priťahujú svojou tajomnosťou a zmysel mnohých z týchto obrazov sa ľuďom náhle odhaľuje aj so všetkými detailmi, keď sa to alebo ono proroctvo splní. Vtedy sa ľudia znovu a znovu ponárajú do riadkov „Centúrií“ v snahe uhádnuť ďalší chod udalostí.

(…) Dnes vám ponúkame výklad … proroctva, ktoré môže tiež súvisieť s našou dobou. V 45. štvorverší „Centurií II“ čítame:

Nebo príliš plače (neutíchajúce dažde). Androgýn (hermafrodit) rodí.
Vedľa tohto neba je preliata ľudská krv,
Skrze príliš neskorú smrť sa znovuzrodí veľký národ,
Skôr či neskôr prichádza očakávaná pomoc.

Čo možno povedať o tomto štvorverší ešte skôr, než detailne preskúmame jeho obrazy? Predovšetkým to, že opisované udalosti sa nemohli odohrať naraz, ale sú zjavne roztiahnuté v čase (hoci z historického hľadiska tento časový interval nemusel byť príliš veľký). Už samotný obraz „plačúcich nebies“ vytvára dojem určitej pomalosti. A tým skôr, keď ide reč o „neutíchajúcich dažďoch“, tak zvyčajne sa má na mysli určité ročné obdobie alebo dokonca celý rok. Na druhej strane, „znovuzrodenie veľkého národa“, o ktorom sa hovorí v treťom verši, sa tiež nemôže odohrať za jeden deň — je očividné, že takýto historický proces musí nejaký čas trvať. Môžeme teda predpokladať, že v obrazoch 45. štvorveršia je zobrazená určitá postupnosť udalostí, ktoré sa odohrávajú po sebe v určitom časovom úseku. Nám zostáva len určiť, o akú dobu by sa mohlo jednať».

Tu zatiaľ spomienky na Nostradama prerušíme. Skôr, než začneme skúmať výklad jeho veršov na stránke ARI, pripomenieme si chorezmijskejho vedca Al-Bírúního, ktorý už dávno pred narodením M. Nostradama[4] vyslovil svoj názor o zneužívaní astrológie a rôznych predpovedí v živote spoločnosti — spoločnosti davo-„elitárnej“:

«Sú to len nástrahy a siete, ktoré nastražili znachari, aby ulovili prostých ľudí a podriadili si ich. Dosiahli to, že ľudia nepodnikali nič, čo by bolo v rozpore s ich názorom a do všetkého sa púšťali len podľa ich vytýčených smerov bez toho, aby sa s niekým radili. Akoby nie Boh, ale títo znachari boli pánmi sveta. No Boh sa s nimi poráta…» — citát z knihy I. A. Klimišina „Kalendár a chronológia“ (Moskva, «Nauka», 1985, str. 169). V texte sme zamenili slová: „žrec“ na „znachar“ (mravne zdegenerovaný žrec), pretože Bírúní vo svojom texte popisuje činnosť znacharov, nie žrectva; a slovo „Alah“ na slovo „Boh“, pretože v arabčine slovo „Alah“ smeruje myšlienky človeka k Tomu istému, ku Komu v ruštine smeruje myšlienky slovo „Boh“».

Pamätajúc na názor Al-Bírúního sa teraz vrátime k výkladu 45. štvorveršia (Centurií II) v článku na stránke ARI:

«Čo sa týka neutíchajúcich dažďov, tak len sotva môže tento fakt bezchybne poukázať na konkrétne obdobie. Daždivé roky, vedúce k živelným pohromám — záplavám, sa nepochybne vyskytovali vo všetkých storočiach. A to, že minulé leto bola kvôli výdatným zrážkam zatopená polovica Európy, že nevídané záplavy priviedli k mnohým ľudským obetiam a materiálnym škodám, by, pochopiteľne, mohlo byť predmetom Nostradamových proroctiev. To však ešte neznamená, že uvedené štvorveršie hovorí práve o pohrome roku 2002. Avšak v prvom verši hneď po zmienke o dažďoch nasleduje jeden veľmi zvláštny obraz: rodiaci „androgýn“ (v súčasnom francúzskom jazyku: hermafrodit). Čo sa má na mysli pod touto zvláštnou bytosťou? „Androgenie“, ako vyplýva z dostatočne zreteľnej etymológie tohto slova, znamená pokračovanie ľudského rodu, plodenie človeka. Napriek tomu „androgýn“ nie je iba ten, kto dáva život inej ľudskej bytosti. Ale je to ten, kto to dokáže urobiť sám, bez partnera. Je to ten, kto plodí človeka zo seba samého a z nikoho iného… Aké asociácie sa nám núkajú v spojení s dnešným človekom? — Klonovanie… Škandálna metóda vytvárania duplikátov živých bytostí. A v danom prípade duplikátov človeka.

A práve v týchto dňoch, koncom roku 2002 všetky svetové agentúry priniesli správu o bezprecedentnej udalosti — o narodení dievčatka, ktoré je genetickou kópiou svojej 30-ročnej matky, občianky USA. Rodička, ako sa píše v správe, mala byť neplodná a len nebezpečný experiment s klonovaním jej umožnil priviesť na svet dieťa. Mnohí vyjadrujú pochybnosti o tom, že novorodenec je naozaj klonom, no vodcovia náboženskej sekty „Raelijánov“, ktorí uskutočnili zakázaný experiment, sú ochotní predložiť dôkazy — DNA dieťaťa a matky, ktoré by mali byť absolútne identické. Zdá sa, že keď sa preukáže pravosť experimentu, tak fakt narodenia klonu bude pre celé ľudstvo nemenej šokujúcou udalosťou, než živelná pohroma minulého leta v Európe.

Takže sme rozobrali prvý riadok štvorveršia, v ktorom je zjavne vyjadrená postupnosť určitých historických udalostí. A ako vidíme, tak prvý riadok odzrkadľuje už odohrané fakty — udalosti odchádzajúceho roku 2002. Výdatný „plač nebies“ naozaj predchádzal narodeniu klonu „androgýnom“, a to práve v období tehotenstva účastníčky experimentu. Takže vymenovanie týchto udalostí v jednom riadku nie je náhoda».

Ďalej autori výkladu 45. štvorveršia (Centúrií II) od Nostradama začínajú v podstate „kuvikať[5]“, t.j. programovať katastrofy, vykladajúc cez Nostradamove verše svoje vlastné obavy z budúcnosti, svoje strachy (ktorými sú opantaní) alebo objednané programy strašiace ľudí:

«A čo bude nasledovať ďalej? Práve táto otázka nás, pochopiteľne, zaujíma zo všetkého najviac. Nostradamus hovorí o rozliatej ľudskej krvi vedľa týchto (plačúcich?) nebies. Možno je reč o nejakej veľkej leteckej katastrofe, ktorá sa má udiať. A možno slovami „vedľa neba“ sa v Nostradamovom texte myslia jednoducho hory… Potom sa možno v druhom riadku hovorí ešte o jednej odohratej udalosti — o katastrofickom zosuve ľadovca v horách Ingušska, ktorý spôsobil „preliatie ľudskej krvi“[6].

Mimochodom, výdatné zrážky v Európe aj kataklizma na Kaukaze sú výsledkom jedných a tých istých atmosférických procesov, takže aj zmienka o preliatej krvi „vedľa tohto (t.j. plačúceho) neba“ je veľmi logická».

Ako vidno z uvedeného textu, tak z pohľadu autorov článku na stránke ARI môže každý Nostradamov riadok znamenať jedno, ale môže znamenať aj niečo celkom iné. Avšak pri takejto hádavej metóde interpretovania textov im možno pridať aj celkom iný význam, na ktorý autori článku vôbec nepomysleli alebo ho nepoznajú. Pritom, čo presne je myslené v každom jednom riadku, vie len Nostradamus sám[7]; a čo v skutočnosti znamenajú a nakoľko sa líšia od rôznych subjektívnych interpretácií, vie len Boh.

Tí, ktorí priamo nevnímajú skutočný Život (a špeciálne Mieru, t.j. matricu možností bytia Vesmíru a spôsobov prechodu z jedného stavu do iných), v dôsledku čoho nedokážu bez opory na Nostradamov text vyjadriť žiadne predpoklady o budúcnosti, by sa mali radšej zdržať, než aby písali a rozširovali rôzne hlúposti, nasilu prispôsobujúc k starobylému textu (navyše v preklade, ktorý nemusí byť jednoznačný) známe im fakty.

Napríklad, slovo „androgýn“ pripúšťa aj iný význam, ako dvojpohlavná bytosť z mäsa a krvi (hermafrodit). Také sa v živote stáva, no u dvojpohlavných biologických druhov je hermafroditizmus (prítomnosť oboch pohlaví v jednom organizme) príznakom vývojového defektu. Okrem toho, vďaka rozdielnym genetickým programom vývoja mužského a ženského organizmu a vďaka rozdielom hormonálnej regulácie dospelých organizmov nie sú hermafroditi (u dvojpohlavných druhov) schopní samostatne počať ani vynosiť plod. Preto tvrdenie, že Nostradamus predpovedal klonovanie človeka, o ktorom média informovali na konci roku 2002, je nezmysel; tým skôr, že klonovanie je len umelý „koktail“ technicko-technologických a biologických procesov, a rodička spomenutého „klonu“ je biologická žena, hoc aj zaťažená problémami s reprodukčným zdravím, no v žiadnom prípade nie je hermafrodit — ani v lekárskom, ani v bežnom hovorovom sci-fi zmysle tohto slova.

Avšak Nostradamus skutočne použil slovo „androgýn“ v danom texte. Aby sme teda mohli Nostradamove texty spojiť s reálnym životom, treba najprv pochopiť, aký životný jav mohol mať Nostradamus na mysli. Preto musíme nazrieť do histórie a spomenúť si, že v okultnej literatúre sa mnohé termíny vyskytujú vo forme alegórií-metafor[8]. A nie je to len preto, že v ich textoch sa píše o znalostiach a zručnostiach, ktoré boli „zasvätenými“ pred zvyškom spoločnosti utajované, alebo preto, že ľudia v staroveku vraj neboli schopní abstraktného myslenia, ktoré umožňovalo skúmať vlastnosti a kvality samé osebe, teoreticky oddelené od predmetu — ich nositeľa. Metaforickosť má v mnohých prípadoch vynútený charakter.

Metafory sú jedným z najvhodnejších prostriedkov ako dať čitateľovi (poslucháčovi) predstavu o niektorých javoch. Kvôli tomu treba „preniesť“ vlastnosti tých javov, o ktoré sa skutočne jedná a obrazy ktorých nie sú z rôznych dôvodov prístupné čitateľovmu vnímaniu, na iné javy, ktoré čitateľ pozná alebo je schopný priamo vnímať ich obrazy. A hoci tieto javy, ktoré čitateľ pozná, nemajú sami osebe vlastnosti tých javov, o ktorých ide reč vo forme metafory, ale tým že ich čitateľ vďaka metafore naplní inými vlastnosťami, získa tak obraznú predstavu o tých javoch, o ktorých sa skutočne hovorí v texte.

A tak „prenos“ určitých konkrétnych vlastností jedného javu na iný jav, ktorý týmito vlastnosťami nedisponuje, umožňuje čitateľovi vytvoriť si určitú obrazno-symbolickú predstavu o javoch, ktoré priamo nedokáže vnímať. No v takýchto prípadoch vedie priamy výklad zmyslu metafor k omylom. Aj keď v niektorých prípadoch môže mať priamy aj prenesený význam metafory svoj vlastný zmysel, dokonca sa môžu aj dopĺňať.

Jedným z javov, ktorý núti k metaforickému opisu jeho podstaty je kolektívny duch (biopole) spoločnosti alebo celého biologického druhu „Človek rozumný“. Rukami sa ohmatať nedá, nie každý ho dokáže vnímať tak, ako baba Jaga[9], t.j. uvidieť ho vcelku svojim vnútorným alebo iným zrakom, hoci každý je v ňom účastný a je nositeľom jeho fragmentov.

Napriek tomu, duch ľudstva (kolektívne biopole) existuje a obsahuje všetku informáciu a algoritmiku jak mužského, tak aj ženského pohlavia. Vďaka tomu je tento kolektívny duch skutočne obojpohlavným, t.j. „androgýnom“. V jeho prípade však ide o prirodzený zdravý jav v živote biosféry Zeme. A on skutočne dokáže splodiť sám zo seba inak organizovaný (v informačno-algoritmickom zmysle) kolektívny duch budúceho ľudstva Zeme, do ktorého sa vleje ako pamäť o minulej etape evolúcie ľudstva, minulej etape dejín.

Ako autori výkladu 45. štvorveršia Nostradamovej druhej centúrie na stránke ARI dospeli k tomu, že sa nejedná o tohto „androgýna“ a porodení zo seba samého inak organizovaného kolektívneho ducha budúceho (transformovaného) ľudstva? Tento zrod je nevyhnutný pre vyriešenie súčasnej globálnej biosféricko-ekologickej a sociálnej krízy, predurčený Zhora a vložený do algoritmiky fungovania zemskej biosféry, a preto objektívne možný.

Navyše, od momentu, ako bolo v Koncepcii spoločenskej bezpečnosti oznámené, že každý predstaviteľ druhu „Homo Sapiens“ môže byť nositeľom štyroch rôznych typov organizácie psychiky, a vysvetlené, aký je to Ľudský režim psychiky, a že práve on je jediným normálnym režimom psychiky pre všetkých ľudí[10], možno predpokladať, že u vyššie spomenutého biopoľového „androgýna“ sa už začal „pôrod“. A ak to máme povedať bez metafor, tak začala sa transformácia ľudstva, t.j. proces, na ktorom sa každý jedinec (disponujúci slobodou voľby, umom-rozumom a aspoň čiastočne slobodnou vôľou) môže zmysluplne zúčastniť, alebo ho odmietnuť ako objektívnu danosť a zmysel vlastného života, tvoriaci súčasť dnešnej etapy globálneho historického procesu.

Pritom nič z toho, čo sme tu povedali, nepotrebuje neprirodzené spájanie s informáciou o klonovaní človeka, o vynosení klonu neplodnou ženou, ktorá vôbec nie je obojpohlavným „androgýnom“. Je potrebná len tá najjednoduchšia vec, ktorá je dostupná všetkým: byť vnímavý k priebehu udalostí Života a premýšľať nad nimi.

Vzhľadom na povedané nám zostáva len skonštatovať, že autori výkladu 45. štvorveršia druhej centúrie (bez ohľadu na to, či chápu, čo spravili, alebo nie) vykonali dvojchodovú eticky defektnú kombináciu:

  • v prvom kroku uviedli epizódu s „klonovaním“ ako ilustráciu uskutočnenia Nostradamového proroctva bez akejkoľvek opory tohto tvrdenia v reálnom živote, čo implicitne nastavuje psychiku mnohých ľudí na nutnosť automatického vyplnenia všetkých ostatných proroctiev, podávaných v Nostradamovom mene.
  • v druhom kroku začali do psychiky čitateľov (spútanej v prvom kroku presvedčením o nutnosti realizácie „Nostradamových proroctiev“)[11] nahrávať pod rúškom proroctiev rôzne „katastrofické správy“

Bez ohľadu na to, či tieto strašidelné interpretácie budúcnosti vyjadrujú len strach samotných autorov výkladu štvorveršia, alebo ide z ich strany o plnenie sociálnej objednávky na egregoriálnu mágiu, tak skúmaný výklad je názorným príkladom programovania kolektívneho nevedomia spoločnosti, aby sa v nej odohrali rôzne katastrofy.

V skutočnosti kľúčom k chápaniu budúcnosti nie je znalosť astrológie, Nostradamových textov, Zjavenia Jána (Apokalypsy), čínskej „Knihy premien“ (I-ťing) alebo ďalších vecí, ktoré sú v spoločnosti uctievané ako zaručené prostriedky predpovedania budúcnosti či zašifrované proroctvá zdedené z minulosti, ktoré vraj len treba pochopiť a porovnať so súčasnosťou. Koncom 19. storočia ruský historik V. O. Kľučevskij poznamenal: „Zákonitosť historického javu je nepriamo úmerná jeho duchovnosti“. A práve pochopenie zmyslu tohto aforizmu je kľúčom k tomu, aby si ľudia mohli spoločne začať tvoriť budúcnosť, akú si naozaj želajú.


[1] Tí, ktorí astrológiu považujú za šarlatánstvo, by o tom mali vedieť z referencií žurnalistov na práce A. L. Čiževského (1897 — 1964).

[2] Aj keď začiatok a koniec spomenutého „úseku sociálneho času“ sa nezhodujú so špičkami slnečnej aktivity, podľa ktorých sledujú tieto cykly astronómovia.

[3] Internetová adresa: https://ari.ru/ .

[4] Al-Bírúní žil v rokoch: 973 — 1048.

M. Nostradamus žil v rokoch: 1503 — 1566.

[5] Česky „sýčkovat“. – pozn. prekl.

[6] Z globálno-historického hľadiska je táto udalosť tak nepatrná, že nie každý „drobnohľad“ ju odhalí, hoci pre tých, ktorí v nej utrpeli a stratili svojich blízkych a príbuzných, ostane tragédiou, na ktorú nezabudnú po celý život. To je však už druhý rozsah skúmania udalosti.

Kto si presne pamätá kedy a kde bolo v Japonsku v polovici 1990-tych rokov zemetrasenie a koľko ľudí pri ňom zahynulo? — a to bola živelná pohroma, ktorá svojim rozsahom a počtom obetí mnohonásobne prevyšovala zosuv ľadovca v Karmadonskom priesmyku (Severné Osetsko).

To sa týka aj daždivého leta 2002, ktoré vyvolalo povodne po celej Európe za hranicami bývalého ZSSR, ktoré spôsobili veľké materiálne škody a istý počet ľudských obetí. Na tie sa tiež po pár rokoch tiež zabudne. (Nie však na opakované každoročné tropické záplavy spôsobené klimatickými zmenami, sprevádzané škodami na životoch a majetku. To už sú udalosti globálneho rozsahu – pozn. prekl.)

[7] Aby bolo možné chápať Nostradamove štvorveršia, treba najprv dokonale ovládať francúzsky jazyk a jeho dialekty (plus latinčinu ako jazyk vedy) v ich historických formách. Bez tohto sa systém alegórií (vytvorený na gramatických a logických asociáciách rôznych slov, na používaní jednotlivých slov a slovných obratov v zriedkavom (pre danú dobu) alebo prenesenom zmysle) nielenže nedá rozšifrovať v mnohoznačnosti jeho pravých i falošných (zavádzajúcich) zmyslov, ale nedá sa dokonca ani uvidieť.

Preto všetky preklady vyjadrujú iba ten význam, ktorý vedome alebo nevedomky vygeneroval prekladateľ, avšak významové spektrum prekladu sa nemusí zhodovať s významovým spektrom originálneho textu.

[8] Z gréckeho „metaphora“: prenesenie.

[9] Slová, ktoré mnohí poznajú z detstva, často sa vyskytujúce v rozprávkach: „Tu je ruský duch, tu to Rusou vonia“ — sú práve o tom.

[10] O typoch režimu psychiky si možno podrobne prečítať v knihách „Voda Mŕtva“, „Od antropoidnosti k Ľudskosti“, „Príď na pomoc mojej neviere…“, „Princípy kádrovej politiky“, „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“. Tu len stručne.

Informačné zabezpečenie správania človeka možno rozdeliť do nasledujúcich kategórii:

  • vrodené inštinkty a nepodmienené reflexy, a tiež kultúrne obaly týchto inštinktov;
  • kultúrne tradície, stojace nad inštinktmi;
  • vlastné ohraničené chápanie, vlastný rozum;
  • «intuícia celkovo» (to, čo sa vynára z nevedomých úrovní psychiky jednotlivca):
    • informácia prichádzajúca z kolektívnej psychiky;
    • sugestívne preludy prichádzajúce zvonka a posadnutosť v inkvizítorskom zmysle slova;
    • vedenie Božím Zámerom.

V psychike každého jednotlivca sa naozaj toto všetko môže diať. No jedna z týchto zložiek môže prevládať nad všetkými ostatnými zložkami správania jedinca.

Ak prevládajú inštinkty, tak jedinec je človeku podobným zvieraťom (štatisticky najrozšírenejší typ minulej i dnešnej spoločnosti, t.j. prevláda konzum a pôžitok);

Ak prevláda kultúra, tak sa jedná o zombi, biorobota naprogramovaného kultúrou (takáto je väčšina Židov, a k tejto úrovni je dnes tlačená väčšina obyvateľov Západu; problém možného preľudnenia planéty sa snažia riešiť pomocou programov plánovania rodiny, legalizáciou pohlavných zvrhlostí a nasadením kultúry „bezpečného sexu“);

Ak prevláda rozum a z intuície je vytláčaná zložka, ktorú tvorí Božie vedenie, tak ide o démonické osoby (k nim patrí tzv. «svetové zákulisie»: vlastníci biblických kultov, lídri mondializmu, eurázijstva, najvyšší hierarchovia scientológov, praví satanisti atď.).

A len vtedy, ak hierarchicky nad všetkým ostatným prevláda Božie vedenie (ako súčasť intuície), tak možno hovoriť o Človeku, a tento režim psychiky je aj ľudskou normou (na uchytenie tejto normy v ľudskej spoločnosti pracovali Mojžiš, Ježiš, Mohamed, Stalin). Tu život jednotlivca už prestáva byť nezmyselnou hrou alebo hrou na získanie uspokojenia a získava zmysel v realizácií Vyššieho Zámeru, zachovávajúc si pritom kvalitu ľahkosti detstva žijúceho v radostnej hre.

Takže v ideálnom prípade by človek mal byť slobodný od preludov a posadnutosti (čo je priamy vpád do cudzej psychiky zvonku, proti vôli jej nositeľa), a všetko ostatné: inštinkty, zvyky, rozum a intuícia (vzostupne podľa dôležitosti: inštinkty počúvajú rozum; rozum počúva intuíciu) – má byť v jeho psychike vo vzájomnom súlade a jedno druhému pomáhať v organizovaní ľudského správania v živote tak, aby nebolo konfliktov s Vyšším Zámerom.

[11] 30. mája 2003 na televíznom kanáli „Kultúra“ vystupoval v relácii „Línia života“ vedec a historik Igor Vsevolodovič Možejko, ktorý je na verejnosti známejší ako spisovateľ fantasta pod pseudonymom Kir Bulyčov (zomrel 05.09.2003). Ktosi z divákov v štúdiu mu zadal otázku o Nostradamovi a o tom, nakoľko sa plnia jeho „proroctvá“. I. V. Možejko na to odvetil, že jeden z jeho priateľov sa dokonca naučil starofrancúzsky jazyk, aby lepšie prenikol do podstaty problému a dlho sa zaoberal Nostradamom. Okrem toho, I. V. Možejko vo svojej odpovedi zameral pozornosť poslucháčov aj na to, že Nostradamus takmer nikde neuvádza presné dátumy. Presných dátumov je v celých centúriách iba šesť. Jedným z nich je predpoveď dátumu smrti vtedajšieho rímskeho pápeža v roku 1605. Pápež bol už starý a celá Európa, akonáhle sa dozvedela o Nostradamovej predpovedi, začala očakávať pápežovu smrť, ale ten zomrel až v roku 1612.

Tieto dva fakty (absencia u väčšiny Nostradamových predpovedí presných dátumov a nesplnené predpovede) ponechal I. V. Možejko bez vysvetlenia. Avšak vysvetliť ich v kontexte tejto knihy bude užitočné.

Absencia presných dátumov u väčšiny predpovedí pramení z toho, že čas vo Vesmíre nie je objektívnym javom, ale len prejavom subjektívnych predstáv ľudí o pomere vnútorných proporcií v plynutí rôznych materiálnych procesov. Jeden proces, ktorý má nejakú svoju periódu, je vnímaný ako etalónový proces, s ktorým sa proporčne porovnávajú všetky ostatné procesy, prejavujúce sa zmenou stavu svojich objektov.

Historický systém datovania udalostí je založený na astronomickom etalóne času (perióda opakovania dňa a noci + periodickosť zmeny ročných období pri pohybe Slnka po zverokruhu + postupnosť mesačných fáz). Avšak sociálny čas je v mnohom nezávislý od astronomického času a citeľne sa prejavuje ako postupnosť sociálne podmienených udalostí, z ktorých mnohé sa navzájom ovplyvňujú. Pritom vôľa aj absencia vôle masy ľudí dokážu uskoriť aj spomaliť priebeh sociálneho času vo vzťahu k astronomickému etalónu. V prípade, že Nostradamovi bola daná schopnosť v nejakej forme cítiť plynutie sociálneho času v uvedenom zmysle (a presnejšie — globálneho historického procesu podľa najpravdepodobnejšieho variantu samorealizácie nejakej udalosti z celého množstva možných, avšak s inou mierou pravdepodobnosti), tak v jeho centúriách je málo presných dátumov preto, lebo práve v tom sa prejavovalo jeho vnímanie nezávislosti plynutia globálneho historického procesu (sociálneho času) vo vzťahu k astronomickému etalónu, na ktorom sú založené všetky systémy datovania.

Nepresnosť v predpovedi pápežovej smrti je dôsledkom toho, že verejné ohlásenie prognózy/predpovede v spoločnosti priamo ovplyvňuje a mení hustotu prerozdelenia štatistickej pravdepodobnosti samorealizácie jednotlivých konkrétnych udalostí. Inými slovami, ak kedysi Nostradamus správne vycítil, že udalosti plynú tak, že rímsky pápež zomrie v roku 1605, no svoju predtuchu by verejne neohlásil, tak pápež by skutočne zomrel v roku 1605. No ohlásená predpoveď pritiahla k sebe pozornosť množstva ľudí, ktorým nebol ľahostajný ani pápež, ani presný dátum predpovede jeho smrti, v dôsledku čoho sa matrično-egregoriálna algoritmika spoločnosti zmenila tak, že vtedajší pápež zomrel až v roku 1612.

V prácach autorského kolektívu VP ZSSR je téma „času“ a celá problematika podrobne vysvetlená v knihách: „Mŕtva voda“, „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“. Téma týkajúca sa matríc možností, prognostiky a jej súvisu s riadením je vysvetlená v knihách „Mŕtva voda“ a v osnovných materiáloch predmetu „Dostatočne všeobecná teória riadenia“ Petrohradskej štátnej univerzity, a tiež v analytickej správe z roku 2000 „Matrica a «Matrica» — dva protiklady“, ktorá je analýzou prvej epizódy amerického filmu Matrix.

Dobré je vedieť aj to, že Hitler v snahe zlomiť vôľu Európanov odporovať rozpútal celú propagandu Nostradamových „proroctiev“. Šlo o komentáre vybraných textov a prekladov centúrií, ktoré vyznievali v prospech nacistickej vrchnosti.

POKRAČOVANIE (2/25)

5 komentářů

Napsat komentář