Celú knihu vo formáte pdf si možno stiahnuť na tomto linku: Od korporatívnosti k súbornosti.pdf
Lenže otázka ohľadom darebáctva a jeho prejavov v živote spoločnosti má jedno špecifikum, skúmaniu ktorého sa publicisti väčšinou vyhýbajú:
- Takých darebákov, ktorí pri plánovaní svojich činov si uvedomujú, že sa v nich objektívne odráža zlý úmysel, a následne vytrvalo a cieľavedome realizujú tieto plány v živote, takých je v celej spoločnosti len malé percento.
- Drvivá väčšina prejavov objektívneho darebáctva v Živote vzniká následkom toho, že zdanlivo obyčajní ľudia (vďaka charakteru ich výchovy v davo-„elitárnej“ kultúre) žijú prevažnú časť svojho vedomého života pod vplyvom algoritmiky nevedomo-egregoriálnej fatamorgány, nepremýšľajúc nad mravnými určitosťami „Dobro — Zlo“, ale žijúc ako subjekty bez vôle alebo v podriadenosti rôznym existujúcim egregorom noosféry.
Neschopnosť skoncovať s nevedomo-egregoriálnou fatamorgánou počas komunikácie je len jedným z prejavov podriadenosti jedinca jeho vlastnej nevedomo-egregoriálnej zložke psychiky, čo je typické pre drvivú väčšinu obyvateľov našej planéty a obzvlášť pre obyvateľstvo takzvaných „vyspelých krajín“.
A keďže noosféra a ňou generovaná nevedomo-egregoriálna fatamorgána je naše spoločné dedičstvo, tak tí, čo chápu, že človek nesmie žiť bez vôle ani byť podriadený nevedomo-egregoriálnej fatamorgáne, sa musia podľa toho aj správať: — cieľavedome a priamo vplývať na egregory noosféry, meniac ich algoritmiky a informačný obsah, a nadväzovaním komunikácie s druhými ľuďmi pomáhať prebúdzať ich rozum, vieru a vôľu, pretože nikto nedokáže svojou osobou nahradiť celé ľudstvo.
Ak takéto správanie v spoločnosti chýba, potom v nej nutne vznikajú rôzne formy inkvizície ako systémového prostriedku na ochranu koncepcie riadenia života spoločnosti pred jej protivníkmi a pred tými, ktorých chyby v interakcii s nevedomo-egregoriálnou fatamorgánou sú príliš časté a majú závažné následky pre okolitých ľudí. Vzhľadom na našu situáciu existujú dve možnosti vzniku inkvizície: buď vo vzťahu k stúpencom KSB, alebo vo vzťahu k odporcom KSB.
Avšak ani jeden z inkvizítorských variantov nezodpovedá ideálom KSB[1]. No keďže princíp „vyberaj si z dvoch možností, tretej niet“ sa v živote moc nedodržiava, tak stúpenci inkvizítorských variantov a ľahostajný dav môžu utŕžiť mystickú reakciu za svoju snahu o inkvizítorský davo-„elitarizmus“ a ľahostajnosť k prebiehajúcim udalostiam. Podstatu tejto reakcie môže vystihovať shakespearovská fráza: „mor na oba vaše rody!“ — t.j. následkom aktivácie určitých katastrofických geofyzikálnych a biosférických faktorov sa početnosť človeku sa podobajúcich jedincov prudko zníži na úroveň, pri ktorej dosiahnutá efektivita kultúry jednania a riadenia matrično-egregoriálnych procesov umožní preživším a ich potomkom rozvíjať sa smerom k Ľudskosti. Možnosti lekárskej vedy a „MČS[2]“ nebudú dostatočné vzhľadom na rozsah možnej pohromy.
Alternatívou k jednému aj druhému variantu je vypracovanie a šírenie v spoločnosti takej osobnej kultúry jednania, ktorá je bližšia k normám Ľudskosti než osobné kultúry jednania sformované v davo-„elitarizme“, pretože znalosti a zručnosti sa lepšie šíria v rámci komunikácie, než pri tajuplnej uzavretosti pokročilých individualistov. Vzhľadom na túto životnú potrebu, komunikácia v duchu KSB nesmie mať davo-„elitárny“ charakter ani na základe vedomej a zámernej snahy pokrytcov, ani na základe nevedomo-egregoriálnych automatizmov, ktoré sú dnes charakteristické pre psychiku väčšiny ľudí, vrátane úprimných stúpencov KSB.
Po týchto slovách sa znova vrátime k skúmaniu párovej komunikácie, teraz však nebudeme zameriavať pozornosť na štruktúru informačných tokov a ich obsah, ale na charakter komunikácie. Keďže základ osobnej hierarchie davo-„elitarizmu“ tvorí bezvýhradné podriadenie sa jednej osoby druhej (bez ohľadu na sprievodné okolnosti), a rovnako aj ochota podriadiť sa, tak prítomnosť alebo neprítomnosť takýchto prejavov v párovej komunikácii bude zaujímať aj nás. Za uvedených predpokladov existujú v komunikácii tri varianty vplyvu konkrétnej osoby „A“ na konkrétnu osobu „B“:
- Osoba „A“ nevyvoláva v osobe „B“ nič typické pre davo-„elitarizmus“, komunikácia teda prebieha ako „rovný s rovným“.
Ak sa obe osoby nachádzajú ešte aj v Ľudskom režime psychiky[3], tak sa jedná o normálnu ľudskú komunikáciu. Avšak komunikácia „rovný s rovným“ sa môže vyskytnúť aj pri iných režimoch psychiky jednotlivých strán. Môže to byť spôsobené vonkajšími okolnosťami tlačiacimi na obe strany, a nie typom režimov ich psychiky. - Osoba „A“ vysiela osobe „B“ signál na aktiváciu v sebe algoritmiky „podriaď sa!“, t.j. „A“ sa chová pánsky a objektívne sa snaží podriadiť si „B“.
Tento fakt môže prebiehať podvedome a nemusí to zaregistrovať ani jedna zo strán, no môže si to všimnúť niekto tretí. - Osoba „A“ vysiela osobe „B“ signál na aktiváciu v sebe algoritmiky „podriaď si ma!“, „A“ sa chová lokajsky a objektívne sa snaží podriadiť sa osobe „B“. Vyzýva „B“, aby nad ním vládol.
Tento fakt môže prebiehať podvedome a nemusí to zaregistrovať ani jedna zo strán, no môže si to všimnúť niekto tretí.
No keďže skúmame párovú komunikáciu, tak tie isté možnosti sa môžu vzťahovať aj k druhej osobe. Preto kvalitu komunikácie opisuje matica znázornená v podobe tabuľky 3. Aby sme ju zbytočne nepreplňovali textom, tak jednotlivé jej prvky označíme tak, ako sa to zvykne robiť u matíc v matematike: písmenom s dvomi indexmi, z ktorých prvý znamená číslo riadku a druhý číslo stĺpca. Potešujúce je, že matica má 9 buniek, t.j. obyčajný človek si môže uvedomovať celú maticu v bežnom bdelom stave.
Tabuľka 3. Matica možnej kvality párovej komunikácie
Maticu máme vytvorenú, takže môžeme popísať význam každého z jej prvkov. No skôr než to spravíme, musíme ešte poukázať na dva faktory, ktoré ovplyvňujú komunikáciu a nie sú v našej matici priamo zobrazené.
Po prvé, každá zo strán sa môže nachádzať v jednom zo štyroch typov režimu psychiky. Takže ak mám skúmať párovú komunikáciu s ohľadom na túto skutočnosť, tak budeme musieť skúmať 16 variantov matice kvality komunikácie osoby „A“ s osobou „B“. Inými slovami, prvky matice kvality komunikácie (tabuľka 3) dostanú ešte tretí index, ktorý bude mať hodnoty 1 až 16.
Po druhé, možnosť komunikácie môže závisieť aj od koncepcie organizácie života spoločnosti, podľa algoritmiky ktorej žije každá zo strán jednania, možno si to ani neuvedomujúc. Inými slovami, závislosť možnosti komunikácie od koncepcie organizácie života spoločnosti znamená, že témy rozhovoru, o ktorých sa debatuje v rámci jednej koncepcie, sú nielenže tabuizované v rámci inej koncepcie, ale zdanlivo akoby v nej ani neexistovali. Preto rozhovory na tieto témy sú buď absolútne nemožné, alebo veľmi problematické.
Preto ak tieto dva faktory (kvôli stručnosti) ponecháme stranou a nebudeme ich skúmať, tak v matici (tabuľka 3) môžeme objaviť skupinu prvkov, v ktorých je zaistený stabilný súlad medzi algoritmikami psychiky „A“ a „B“, a tiež skupinu prvkov, v ktorých takýto stabilný súlad nie je.
Do skupiny prvkov zaisťujúcich vzájomný súlad oboch strán patria:
C11 — normálna činnosť oboch strán z iniciatívy oboch a za vzájomnej podpory bez pokusov o podriadenie si jeden druhého. Takáto kvalita je potrebná pri jednaní každej zo strán v duchu KSB. Vyjadruje KSB pri stabilnom zotrvávaní oboch strán v Ľudskom režime psychiky.
C22 — konflikt na tému „kto z nás dvoch je tu šéf ?“, ktorý prebieha vo forme otvoreného súperenia alebo intríg v režimoch psychiky typu zviera, zombi alebo démon u oboch strán. Takáto kvalita komunikácie sa nenesie v duchu KSB, ale ju len diskredituje v očiach tých, ktorí sa s ňou ešte neoboznámili.
C33 — obojstranná lokajská snaha podriadiť sa tomu druhému vedie obe strany k nerozhodnosti a nečinnosti, ktorých následky môžu byť v lepšom prípade neplodné, a v horšom deštruktívne. Táto kvalita komunikácie nie je v duchu KSB.
C23 — „A“ sa snaží podriadiť si „B“, a „B“ má snahu podriadiť sa „A“. Takáto činnosť je základom pre vzájomnú spokojnosť oboch strán (pán našiel svojho lokaja), ale nie je v súlade s KSB, len ju imituje. V KSB nemá strana „B“ právo stavať kohokoľvek (okrem Boha) do pozície pána. A hoci činnosť „A“ môže navonok pôsobiť v súlade s KSB, no aj ona má len imitačný charakter, pokiaľ „A“ v sebe neodhalí a nezablokuje „pánsku“ algoritmiku (podriadiť si „B“).
V druhom prípade, ak „B“ navonok koná v súlade s KSB (no vnútorne je lokaj), a „A“ je vnútorne vedome agresívna voči KSB (no navonok sa chová ako stúpenec KSB), tak „B“ sa stáva nástrojom protivníka KSB.
C32 — analógia C23, len „A“ a „B“ si vymenili role.
Do skupiny prvkov s nezlučiteľnou algoritmikou psychiky patria:
C12 — „A“ sa snaží o komunikáciu „rovného s rovným“, ale naráža na snahu „B“ dominovať nad „A“. Pritom navonok môže činnosť „B“ pôsobiť ako v súlade s KSB, no prebiehať buď v režime psychiky zombi, alebo podriadeného démona (t.j. ide o imitáciu KSB zo strany „B“). „A“ je však schopný konať v duchu KSB v závislosti od toho, do akej miery vníma, pozná a chápe KSB a charakter vzájomných vzťahov s „B“.
C21 — analógia C12, len „A“ a „B“ si vymenili role.
C13 — „A“ sa snaží o komunikáciu „rovného s rovným“, ale naráža na lokajské podriaďovanie sa zo strany „B“. Ak „A“ koná v duchu KSB, tak navonok môže aj konanie „B“ pôsobiť ako v duchu KSB, a obe strany môžu zotrvávať v ilúzii, že spolu zladene konajú v duchu KSB. Kým „A“ koná v duchu KSB, tak „B“ imituje činnosť v duchu KSB.
V inom prípade, ak „B“ navonok koná v duchu KSB (no vnútorne je lokaj), a „A“ je vnútorne protivníkom KSB v režime psychiky zviera, zombi alebo démon (a navonok predstiera stúpenca KSB), tak „B“ sa stáva nástrojom agresie proti KSB.
C31 — analógia C13, len „A“ a „B“ si vymenili role.
Na všetko povedané o matici kvality komunikácie sa treba pozrieť ešte z jedného hľadiska. Treba si uvedomiť, že:
Zotrvávanie jednej alebo oboch strán v Ľudskom režime psychiky nezaručuje, že v ich nevedomo-egregoriálnych zložkách psychiky sa nebudú nachádzať komponenty, ktoré ak sa pod vplyvom nejakých okolností aktivujú, tak komunikácia nebude prebiehať v režime C11, ale v nejakom inom. Avšak pri Ľudskom režime psychiky to prebieha tak, že ak jeho nositeľ objaví takýto nesúlad plynutia udalostí voči ideálu, tak reaguje na neho ináč, než nositelia neľudských typov režimu psychiky. Preto ešte raz pripomíname, že dosiahnutie Ľudského režimu psychiky nie je konečným cieľom, ale iba nevyhnutným základom pre život, činnosť a ďalší osobný rozvoj.
Ak v nejakých situáciách vzájomný nesúlad algoritmiky psychiky diskutujúcich strán vedie k tomu, že jedna zo strán (alebo obe) reaguje naň tak, že začína hľadať varianty naladenia svojej psychiky na zaistenie vzájomne sa dopĺňajúceho súladu algoritmiky komponentov generovaných oboma stranami pri komunikácii kolektívnej psychiky (ľudia v párovej komunikácii sú v danom prípade kolektívom), tak pri variantoch, ktoré sme zaradili do skupiny prvkov s nezlučiteľnou algoritmikou psychiky, sa komunikácia stáva nemožnou alebo prejde do inej kvality.
To, že sme vyššie hovorili o jednaní konkrétnej osoby „A“ s konkrétnou osobou „B“ je dôležité v tom zmysle, že kým komunikácia určitého páru môže byť v našej matici (tabuľka 3) charakterizovaná, napríklad, prvkom C11, tak komunikácia jednej z osôb tohto páru s iným človekom môže byť už charakterizovaná inými prvkami matice kvality komunikácie. Je to spôsobené tým, že nevedomo-egregoriálna fatamorgána má svoju vlastnú algoritmiku, ktorá je citlivá na prejavy vôle oboch diskusných partnerov; a reakcia tejto fatamorgány na prejavy vôle nie je vždy a pre každého predvídateľná. Vzhľadom na to:
Fráza „byť sám sebou“ označuje v duchu KSB schopnosť komunikovať so všetkými tak, aby toto jednanie bolo možné v matici kvality komunikácie (tabuľka 3) charakterizovať prvkom C11, zotrvávajúc pritom v Ľudskom režime psychiky a napomáhajúc aj svojmu diskusnému partnerovi k prechodu na Ľudský režim psychiky.
Výnimku z tohto pravidla tvoria presvedčení stúpenci davo-„elitarizmu“, ktorých nezáujem o komunikáciu charakterizovanú prvkom C11 (v tabuľke 3), nie je spôsobený osobnými špecifikami algoritmiky nevedomo-egregoriálnej fatamorgány (skresľujúcej komunikáciu a informačnú výmenu), ale ich osobnými ambíciami zaujať nejaké konkrétne (významné) miesto v davo-„elitárnej“ hierarchii spoločnosti a tiež túžbou ukázať „miesto“ všetkým ostatným, ktorých vnímajú ako „hierarchicky nižších“. Kým sú posadnutí takýmito túžbami a ideami, nie je možné s nimi nadviazať ľudský vzťah. A fráza „byť sám sebou“ vo vzťahu k nim znamená vedieť si zachovať nezávislosť od ich vôle a vedieť im adekvátne odovzdať informáciu a vedieť adekvátne od nich informáciu aj prijať: — ak sa raz ocitnú v situácii, že už nebudú vedieť existovať spôsobom, na aký boli zvyknutí, tak táto adekvátna informácia sa môže vynoriť z ich pamäti a pomôcť im v prehodnotení minulosti a svojich budúcich plánov, a pomôcť im stať sa inými.
Avšak drvivá väčšina problémov ľudí, nepatriacich do tejto relatívne málopočetnej kategórie cieľavedomých darebákov trvajúcich na svojom „práve robiť darebáctva“, pramení z toho, že ľudia nevedia byť sami sebou v každej situácii, vrátane situácií jednania s druhými ľuďmi. Avšak univerzálny manuál, ako sa naučiť byť sám sebou, sa napísať nedá: každý človek je jedinečný a neopakovateľný, preto by bolo treba napísať manuál pre každého človeka. A keby aj taký manuál existoval a bol daný každému, tak na jeho čítanie by nemusel stačiť život nášho tela, a samotný manuál by suploval život človeka.
No ľudia tvoriaci spoločnosť nemajú právo žiť v režime bezduchého automatu, ktorý na popud určitých situácií vykonáva algoritmiku nevedomo-egregoriálnej fatamorgány. Preto každý by sa mal venovať sebapoznaniu, aby si sformoval také zručnosti komunikácie so všetkými ľuďmi, v ktorej je informačná výmena adekvátna.
Pre začiatok sa pozrite na to, čo sa deje v okruhu ľudí, s ktorými komunikujete neustále. Toto dianie (v zmysle štatisticky prevládajúceho charakteru komunikácie v potenciálnych aj reálnych pároch) môžeme zobraziť v matici, ktorá bude charakterizovať tento náš diskusný kruh ľudí (tabuľka 4).
Tabuľka 4. Matica – charakteristika diskusného kruhu
V tejto tabuľke sú v riadkoch aj stĺpcoch a v rovnakom poradí uvedení účastníci (reálni aj potenciálni), ktorí spolu dostatočne často komunikujú. Elementom na hlavnej diagonále, ktoré zodpovedajú dialógu „samého so sebou“ sme označili skratkou „N“, predstavujúcou neurčitosť diagonálnych prvkov tejto matice v uvedenom zmysle. Vo všetkých ostatných bunkách v mieste križovania riadkov a stĺpcov (reprezentujúcich komunikáciu rôznych účastníkov z diskusného kruhu) treba namiesto otáznikov doplniť charakteristiku komunikácie, ako reálne prevláda v príslušnom páre. Možno na to použiť prvky matice kvality komunikácie (tabuľka 3): t.j. vložiť do buniek hodnotenie z množiny C11 až C33; prípadne číslo 0, ak v danom páre reálna komunikácia neprebieha alebo nie je možná kvôli mravno-psychologickým špecifikám daných osôb.
Ak v diskusnom kruhu prebieha všetko normálne v duchu KSB a súbornosti, potom všetky otázniky by mali byť nahradené prvkami C11. Ak je však v niektorých pároch komunikácia charakterizovaná inými prvkami matice kvality komunikácie (tabuľka 3) alebo komunikácia nie je možná, tak do týchto párov preniká nejakými svojimi prejavmi davo-„elitarizmus“, a tým pádom účastníci takéhoto diskusného kruhu a najmä účastníci takýchto „nesúborných dvojíc“ sa majú nad čím zamyslieť, a majú čo v sebe meniť, aby sa celý diskusný kruh stabilne nachádzal v stave súbornosti.
Pritom treba okomentovať ešte jeden pomerne často sa vyskytujúci a životne dôležitý prípad. V diskusnom kruhu naplnenom konkrétnymi osobami môže vzniknúť situácia, keď komunikácia v pároch „A1 — A2“ a „A2 — A3“ je bezproblémová, a komunikácia v páre „A1 — A3“ je veľmi problematická až nemožná. No situácia si môže vyžadovať informačnú výmenu práve v dvojici „A1 — A3“. Môže sa ukázať, že najjednoduchším spôsobom ako zabezpečiť túto informačnú výmenu bude schéma „A1 — A2 — A3“.
Lenže, po prvé, pri prechode na túto schému sa A2 objektívne ocitá v roli „poskoka“ bez ohľadu na to, či túto rolu chce plniť alebo nie. Preto táto schéma informačnej výmeny, ak nepomáha A1 a A3 harmonizovať ich vzájomné vzťahy a naberá formu trvalého faktora v konkrétnom diskusnom kruhu, tak je voči A2 neetická.
Po druhé, v priamom aj spätnom smere komunikácie tu neprebieha iba jeden akt dynamiky nevedomo-egregoriálnej fatamorgány (ako v prípade priamej komunikácie „A1 — A3“), ale prebiehajú tu dva akty dynamiky fatamorgány „A1 — A2“ a „A2 — A3“. Keďže fatamorgánu zdieľajú všetci účastníci kruhu, tak v určitých situáciách sa efektívnosť schémy informačnej výmeny „A1 — A2 — A3“ môže ukázať ako iluzórna.
To znamená, že pre A1 a A3 bude lepšie posnažiť sa previesť svoje vzťahy do režimu C11, než si robiť z A2 „poskoka“.
* *
*
Je možné, že aktuálna kapitola sa niekomu mohla zdať nudnou, otravnou a preplnenou formálnymi schémami, zdanlivo odtrhnutými od života. Nie je však menej otravné sledovať, ako väčšina ľudí, keď príde k tomu, že treba nejakú ideu, myšlienku, o ktorej diskusný partner nevie, doručiť jeho vedomiu, tak všetky informačné toky a energia odchádzajú do fatamorgány, ktorá ich deformuje; a keď príde k tomu, že sa treba niečo nové dozvedieť od diskusného partnera, tak väčšina načúva svojej fatamorgáne, a nie diskusnému partnerovi, ktorý zo svojej strany nemá možnosť ukľudniť skresľujúcu aktivitu fatamorgány ani „prepáliť“ fatamorgánu svojou vôľou a doručiť svoje myšlienky vedomiu druhej strany.
A vyriešenie problému neadekvátnosti informačnej výmeny v komunikácii je povinnosťou každého, kto je presvedčený o tom, že je stúpencom KSB alebo o tom, že KSB je blud, pretože dosiahnutie názorovej zhody medzi rôznymi slobodnými ľuďmi v otázkach tvoriacich ich spoločný záujem nie je možné v podmienkach neadekvátnej výmeny informácií počas komunikácie.
Preto ak:
- získame aspoň všeobecnú predstavu o organizácii osobnej psychiky a o vytváraní ľuďmi kolektívnej psychiky,
- budeme si to pripomínať v rôznych situáciách svojho života,
- budeme vnímať svoje telo a ducha,
- budeme vnímať stav iných ľudí,
- budeme vnímať celkový vývin situácie,
- budeme vnímavý k tomu, čo dáva Boh každému priamo v Rozlíšení,
- budeme vnímať a premýšľať nad tým, čo nám hovorí Život,
— tak každý bude schopný v sebe nájsť zárodky dobrosrdečnosti, rozumu, viery a vôle.
A vtedy sa v dialógu s Bohom cez posvätný Jazyk Života naučí udržiavať Ľudský režim psychiky vo všetkých situáciách bez výnimky; na tomto základe sa bude ďalej rozvíjať a pomáhať v osobnom rozvoji aj ostatným. No ľudia to musia urobiť sami, a kvôli tomu sa treba meniť z vlastnej vôle, postrkujúc tým civilizácie na Zemi smerom k Ľudskosti…
15. — 27. júl 2003
Spresnenia a doplnenia: 20. — 23. august 2003
Preklad: jeseň a zima 2021
[1] A nezodpovedá ani ideálom Kresťanstva, pretože ak by bola inkvizícia potrebná na realizáciu Zámeru, tak Kristus by ju ustanovil sám ešte počas svojho prvého príchodu.
[2] Záchranné služby Ministerstva pre mimoriadne situácie.
[3] O typoch režimu psychiky sa možno dočítať viac v prácach VP ZSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“, „Od antropoidnosti k ľudskosti“, „Dostatočne všeobecná teória riadenia“, „Smutné dedičstvo Atlantídy“ a v ďalších.