Od korporatívnosti k súbornosti (9)

PREDCHÁDZAJÚCA ČASŤ…

Celú knihu vo formáte pdf si možno stiahnuť na tomto linku: 
Od korporatívnosti k súbornosti.pdf

Pri priamej psychologickej konfrontácii sa biopolia dvoch subjektov navzájom na seba pripájajú. Toto pripojenie môže byť mimovoľné, ale môže byť aj zámerné (aspoň z jednej strany). K zámernému pripojeniu je potrebné mať zručnosť naladenia parametrov vlastného ducha (biopoľa, parametrov naladenia čakier, aby vyžarovali a prijímali príslušné vibrácie fyzikálnych polí) do režimu, ktorý umožňuje pripojenie sa k duchu (biopoľu) iného človeka v režime vytvorenia jednotného poľového energetického systému. To znamená, že u partnerov musí dôjsť k zjednoteniu parametrov polí, ktoré sú súčasťou duchovnosti človeka a nesú jej informačno-algoritmickú zložku: zloženie vyžarovaných polí, nosné frekvencie a vyššie harmonické tóny, polarizácia a pod. Ak k tomu nedochádza, potom sa neotvára ani možnosť informačno-algoritmickej interakcie oboch strán, a ich psychologická konfrontácia môže mať len sprostredkovaný charakter, t.j. bude sa prejavovať cez objekty a subjekty (prostredníkov), s ktorými sú v priamej alebo nepriamej interakcii obe strany (cez rôzne egregory).

Ak sa na tomto princípe vytvorí jednotný energetický biopoľový systém, tak v ňom budú dva subjekty, z ktorých každý bude schopný tento systém v určitom režime ovládať[1].

V takomto prípade pri analýze psychologického súboja z hľadiska vzájomnej energetickej výmeny oboch strán existujú dva extrémne varianty:

• „napájať“ podriadenú stranu energetikou (duchom) podriaďujúcej strany tak, aby úroveň výkonu duchovnosti (nesúcej informačno-algoritmickú zložku) podriadenej strany „zanikla“ na pozadí úrovne výkonu „napájania“ (nesúceho informačno-algoritmickú zložku duchovnosti) podriaďujúcej strany. Inými slovami, „napájať“ znamená:
  • energeticky prehlušiť signál nesúci aktívnu algoritmiku a príslušnú informáciu v psychike podriadenej strany;
  • previesť bioenergetickú fyziológiu podriadenej strany do iného režimu fungovania, čo môže podriadenej strane znemožniť vykonávanie vlastnej algoritmiky alebo v nej aktivuje inú, predtým neaktívnu algoritmiku (jedno aj druhé je možné pri prepínaní sa podriadenej strany medzi rôznymi egregormi alebo zmenou jej statusu v pôvodných egregoroch).
• „vyčerpať“ toho druhého: prečerpať do ducha podriaďujúcej strany energiu biopoľa podriadenej strany, zmeniac pritom usporiadanosť vstupného prúdu energie v súlade s informačno-algoritmickou zložkou duchovnosti podriaďujúcej strany, čo je nutné na zabránenie aktivácie informačno-algoritmickej zložky duchovnosti podriaďujúcej strany vo svojej psychike (ide svojim spôsobom o jej „vynulovanie“).

V niektorých algoritmoch súboja vôlí rôznych subjektov môže etapa s názvom „vyčerpať“ predchádzať etape s názvom „napájať“. V ďalších algoritmoch súboja vôli rôznych subjektov sa môže pokus o realizáciu režimu „napájať“ skončiť neúspechom a pre subjekt, ktorý sa o to pokúsil (alebo bol do toho vtiahnutý), sa môže zmeniť na svoj presný opak: strana, ktorá sa pokúsila o podriadenie si druhého, sa môže „vyčerpať“ v dôsledku vôľových alebo mimovoľných aktivít druhej strany, po čom mravne podmienená cieľavedomosť, t.j. vôľa (a sprievodná egregoriálna algoritmika) strany, ktorá „vyčerpala“ protivníka, môže v mnohom určovať následky tohto „vyčerpania“. Rovnako aj režim „vyčerpať sa“, v prípade neschopnosti podriaďujúcej strany zmeniť usporiadanosť vstupného prúdu energie v súlade s informačno-algoritmickou zložkou svojej vlastnej duchovnosti — sa môže stať analógiou toho, ako keby snažiaci sa o podriadenie druhého prehltol „mínu“ so spusteným algoritmom aktivácie výbuchu.

Ak budeme analyzovať informačno-algoritmickú zložku procesu konfrontácie osobných vôlí dvoch subjektov, tak v nej tiež môžeme objaviť dva extrémne varianty:

• Lepší. Pri objavení nesúladu vôlí, prejsť ihneď do tandemového režimu činnosti[2] a spoločne dospieť do jednotného, životu adekvátneho chápania aktuálnej problematiky. To umožňuje identifikovať a odstrániť mnohé chyby spôsobené subjektivitou jednotlivých strán, generujúce konflikt ich vôlí, a otvoriť možnosti a cesty pre bezkonfliktný rozvoj. Pritom tandemový režim činnosti vylučuje jak energetické „vyčerpávanie“ oponenta[3], tak aj potláčanie jeho psychiky režimom energetického „napájania“. Treba však vedieť, cítiť a chápať, že tandemový režim si vyžaduje, aby všetky v ňom zúčastnené strany mali aktívnu vôľu (neaktívna alebo potlačená vôľa hoc len jedného účastníka robí tandemový režim nefunkčným).
• Horší. Nahradiť v psychike oponenta jeho vôľu svojou vlastnou, čo sa dá uskutočniť jedným z dvoch spôsobov:
  • votrieť sa medzi vedomie a nevedomé úrovne psychiky oponenta a prevziať riadenie informačno-algoritmických a ďalších zdrojov jeho nevedomých úrovní (toto sa deje, keď sa človek ocitne pod vplyvom hypnózy, ale dá sa to dosiahnuť aj v režimoch energetického „napájania“ — jak samostatného, tak aj po „vyčerpaní“)[4];
  • votrieť sa do cudzej psychiky, zamaskujúc svoju informáciu a algoritmiku (vyjadrujúce svoju vôľu) za informáciu a algoritmiku oponenta[5] (napríklad: protivníkovi môže byť vštepená vyložene lživá informácia jak o svojich plánoch, tak aj informácia, ktorá ho bude v jeho plánoch odkláňať k falošným cieľom; jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je používanie rôznych dvojzmyslov, vďaka čomu si ľudia dvojzmyselnosť vysvetľujú podľa vlastného chápania jej zmyslu, no sprievodná duchovnosť ľudí, od ktorých preberajú dvojzmyselnosti, má v určitých zamlčaniach iný zmysel, ktorý sa začleňuje do algoritmiky formovania ich správania pomimo ich vedomie a vôľu )[6].

Avšak pri analýze problematiky súboja ľudských vôlí nesmieme zabudnúť na to, že:

Každý človek sa svojimi nevedomými úrovňami pripája (vždy je pripojený) do nejakej kolektívnej psychiky, do rôznych egregorov (pritom na niektoré egregory sa vo svojej psychike môže pripájať aj vedome).

Aj keď sa človek v rôznych chvíľach môže pripájať na rôzne egregory (prepínajúc sa medzi nimi úmyselne alebo mimovoľne), no v každom okamihu je predstaviteľom určitých konkrétnych[7] egregorov, ku ktorým je v danej chvíli pripojený na základe spoločnej energetiky a informačno-algoritmickej zložky svojej duchovnosti. Pritom vôľa subjektu sa môže spoliehať na algoritmiku egregorov a konať mimo jej ducha (t.j. nebyť zotročená egregorom. – pozn. prekl.); ale môže konať aj výlučne v duchu egregoriálnej algoritmiky, bez možnosti prekročiť jej rámec, ak má egregoriálne riadenie človeka a jeho života takýto špecifický charakter — izolovať jedinca od egregoriálne nezlučiteľných informačných tokov[8].

Na druhej strane, egregoriálna algoritmika vždy sprevádza vôľu človeka a koná nezávisle od nej ako naprogramovaný automat[9]. A môžu existovať varianty, keď sprievodné egregoriálne prejavy nie sú účelné vo vzťahu k vôle človeka a dokonca môžu úplne blokovať možnosť realizácie jeho vôle alebo znehodnocovať jej výsledky v očiach samotného človeka či okolitých ľudí.

Ak si uvedomíme, že každá osoba je neustále pripojená do nejakého egregoru (t.j. medzi osobou a egregorom existuje informačno-energetická interakcia v duchu algoritmiky, ktorá ich zjednocuje v uzavretom systéme), tak môžeme vyvodiť záver, že:

• energetická sila egregoru sa môže prenášať cez osobu a „dusiť“ informačno-algoritmickú zložku duchovnosti tých, ktorí vstupujú s touto osobou do psychologickej konfrontácie (alebo skrátka sú s ňou a daným egregorom v nejakej interakcii), premáhajúc ich energeticky:
  • buď v súlade s vôľou danej osoby, ktorá úmyselne využila energetickú podporu svojho egregoru;
  • alebo nezávisle od vôle tejto osoby.
• algoritmika egregoru môže nahradiť vôľu osoby keď:
  • osoba vôľou (vo vyššie definovanom zmysle) nedisponuje, t.j. je nevoľníkom;
  • osoba dočasne stratila sebaovládanie, čím otvára možnosti k tomu, aby egregor svojou energetikou a algoritmikou potlačil jeho vôľu, alebo k tomu, aby jeho vôľa bola odstrihnutá od riadenia vlastného správania;
• algoritmika psychiky jedinca môže byť fragmentom egregoriálnej algoritmiky;
• egregor môže konať automaticky alebo byť subjektívne riadený v tempe plynutia udalostí, čo sa môže prejaviť v podobe nepriameho psychologického tlaku na osobu[10], ktorá sa ocitla v zóne pôsobenia egregoru[11] (alebo sa na neho pripojila), a algoritmika egregoru[12] ju vyhodnotila ako objekt vplyvu iných špecifických zložiek egregoriálnej algoritmiky.

*       *       *

Takisto treba zdôrazniť, že vyššie sú opísané len možnosti, a nie jednoznačná predurčenosť interakcie osoby a egregorov. Čo presne sa deje pri pripojení osoby ku konkrétnemu egregoru a počas ich vzájomnej interakcie, to závisí od režimu psychiky danej osoby, od jej objektívnej mravnosti, od informačno-algoritmickej náplne jej psychiky a konkrétnych egregorov, a tiež od energetických parametrov (sila vyžarovania určitých druhov polí, ich zloženie, frekvenčné rozsahy a pod.) danej osoby a egregorov

*               *

*

Okrem toho, psychika každého človeka obsahuje vrodené inštinkty a zvyky (automatizmy) správania jak vo „vnútornom“, tak aj v spoločnom „vonkajšom“ svete, načerpané z kultúry spoločnosti alebo vypracované samostatne. Tieto zložky algoritmiky psychiky väčšinou nie sú podmienené interakciou osoby s egregormi. Niektoré z nich sa podriaďujú vôli subjektu, a niektoré realizuje algoritmika psychiky pomimo jeho vôle, prípadne musí subjekt vyvinúť veľké úsilie aby sa v tomto krotil alebo prekonal.

Vyššie sme opísali len niektoré z najvšeobecnejších princípov, ktoré sa môžu prejavovať v priamej alebo nepriamej konfrontácii vôlí subjektov, ktoré sú vždy pripojené k nejakým egregorom. Objektívna mravnosť, určujúca algoritmiku osobnej psychiky, a konkrétna informácia, ktorej nositeľom je každá osoba, dodáva prejavom týchto princípov v živote a ich detailom svoju osobitosť. Pritom netreba zabúdať ani na to, že Božia vôľa sa vždy zúčastňuje všetkého, vrátane tohto, realizujúc Svoj Zámer.

A teraz si môžeme vysvetliť naše chápanie pojmu „korporatívnosť“.

Korporatívnosť je zjednotenie jednotlivcov za účelom spoločnej realizácie ich osobných cieľov (jak tých vedome plánovaných, tak aj tých neplánovaných a nechcených, ktoré objektívne sprevádzajú pôvodné plány a vznikajú z nevedomosti)[13], ktoré sa nedajú uskutočniť individuálne a preto sa na istý čas stávajú ich spoločnými a vzájomne sa dopĺňajúcimi cieľmi, ktorých dosiahnutie je podľa nich možné za obmedzený čas — počas života každého z nich (možno počas princípu: „čím rýchlejšie a plnšie, tým lepšie“). A hoci korporácie môžu existovať po dobu života mnohých pokolení, no každá z nich sa rozsype, ak v niektorom z pokolení kritická (vo vzťahu k jej stabilite v spoločnosti) masa jej členov nedostane „priamo teraz“ (alebo v priebehu „rozumnej doby“ v dohľadnej budúcnosti) to, po čom túži[14].

Tiež treba zdôrazniť, že jav korporatívnosti vôbec nepredpokladá, že musí mať personálny rozpis svojej štruktúry, v ktorom sú uvedení všetci jej účastníci a ich funkcie, právomoci a povinnosti. Úplne stačí, aby mali spoločné alebo vzájomne sa dopĺňajúce záujmy a konali v súlade s nimi, aby vedeli rozpoznávať „svojich ľudí“, „ľudí zo svojich kruhov“, a odlišovať ich od „cudzích“. To znamená, že korporatívnosť je jedna z tvárí individualizmu, ktorí sa izoluje (alebo konfrontuje) voči celej zvyšnej spoločnosti, len to nerobí individuálne, ale kolektívne.

Keďže v dejinách rôzne korporácie boli a sú prepojené so štátnosťou, tak si vyjasníme aj termín „štátnosť“.

Štátnosť sa od korporatívnosti odlišuje tým, že ide o systém profesionálneho riadenia a organizácie kolektívnej činnosti mnohých ľudí v súlade so stratégiou (koncepciou) ovplyvňujúcou život mnohých pokolení. A preto štátnosť v niečom prekračuje hranice krátkodobých osobných alebo korporatívnych záujmov ľudí, brzdí a ohraničuje krátkodobo orientované osobné a korporatívne záujmy[15], a v mnohých prípadoch núti ľudí a korporácie pracovať pre celú spoločnosť napriek svojim záujmom. Pritom štátnosť sama môže obsahovať určité korporácie a pri svojej činnosti sa spoliehať na nich; no niektoré iné korporácie môže potláčať.

Teraz, na základe vysvetlenej terminológie môžeme prejsť k analýze psychologického pozadia kolektívnej činnosti pod rúškami „veľkých ideí“ v davo-„elitárnych“ spoločnostiach.

---

[1] Podobá sa to zjednoteniu energetických systémov dvoch regiónov do jednej siete. Aby sa to podarilo, treba zaistiť rovnaké parametre harmonických kmitov sily prúdu, napätia, fázového posunu medzi vrcholmi sily prúdu a napätia, a skoordinovať činnosť oboch dispečerských služieb.

[2] O tandemovom režime činnosti si možno prečítať v prácach VP ZSSR: „Mŕtva voda“ (2. zväzok); „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“; „Od antropoidnosti k Ľudskosti“; „O imitačno-provokačnej činnosti“.

[3] Hoci negarantuje stratu energie následkom vnútorných „skratov“, keď sa dva protichodné algoritmy, napájané vlastnými prúdmi energie, stretávajú v psychike jednej zo strán (ako dilema) a energeticky sa navzájom „vybíjajú“.

[4] Príklady mäkkej hypnózy predvádzajú predajcovia rôznych tovarov v teleshopingoch. No existuje aj metodika cigánskej hypnózy, dosiahnutie tzv. raportu u klienta, keď niekomu na parkovisku predajú bezcenný brak za nemalú sumu peňazí. Nie je to vôbec o intelekte klienta, ale len o sklone podľahnúť mäkkej hypnóze, ktorá na chvíľu zatemní myseľ a logické uvažovanie. Človek potom precitne až doma. – pozn. prekl.

[5] Jedným z takých nástrojov, o ktorom už mnohí veľa počuli, hoci ho neovládajú, je neurolingvistické programovanie (NLP).

[6] Cieľom tejto knihy nie je naučiť čitateľov jednému alebo druhému, no mnohé zo spôsobov psychologickej konfrontácie môže byť dobre vykreslené na príklade preniknutia hackerov do cudzích počítačových systémov s cieľom ich tajného ovládania a prístupu k informáciám bez súhlasu majiteľa, vrátane inštalácie rôznych vírusov.

Vďaka jednote zákonov Prírody, objektivity informácie a miery (systému kódovania informácií), umožňuje hackerská prax, infiltrácia počítačových vírusov a boj s nimi pochopiť mnohé aj z oblasti psychologického súboja ľudí (jak na úrovni jednotlivcov, tak aj kolektívov).

[7] V tom zmysle, že ich algoritmiku a ciele, na ktoré pracuje, možno identifikovať a na tomto základe rozlišovať rôzne egregory.

[8] Takéto obmedzenie funguje len dovtedy, kým sa jedincovi nepodarí prehodnotiť v duchu Prozreteľnosti tú informáciu a algoritmiku, ktorej je nositeľom. Žiadny egregor nedokáže zablokovať vnútorný osobný kontakt človeka s Bohom. (Ak je človek fanaticky zotročený egregorom, a má akoby klapky na očiach, tak vo väčšine prípadov precitne a začína prehodnocovať až vtedy, keď ho život privedie do bezvýchodiskovej situácie, dilemy. A Boh sa najčastejšie prihovára práve Jazykom životných okolností. – pozn. prekl.)

[9] Egregor je v skutočnosti automat naprogramovaný ľuďmi, preto nemá vlastnú vôľu ani slobodu zadávania cieľov (a predovšetkým slobodu výberu cieľov vlastného rozvoja), ale jeho algoritmika automaticky spracováva vstupný prúd informácie do určitého spektra udalostí.

[10] Cez životné situácie formované egregorom a sugescie prenášané z egregoru do psychiky danej osoby.

[11] T.j. ľudí, ktorí ho podporujú svojou osobnou energetikou alebo sú nositeľmi fragmentov jeho algoritmiky (a možno dostávajú energetickú podporu od neho).

[12] Je to analogické tomu, ako v informačných technológiách fungujú algoritmy na rozpoznávanie (tváre, reči a pod.).

[13] Vtedy to končí tým, že „chceli sme len to najlepšie“ ale „dopadlo to ako vždy“ — pokiaľ táto veta vyjadruje úprimné rozčarovanie a nie je iba pretvárkou.

[14] Takto podľa údajov Ministerstva vnútra bola koncom 1950-tych rokov pretrhnutá generačná postupnosť korporácie mafiánskych bosov („воров в законе“), ktorú ZSSR zdedilo ešte z Ruského impéria (pritom časť „mafiánskych bosov“ bola zlikvidovaná vo väzeniach, pretože väzenská administrácia podporovala vraždy odhalených „mafiánskych bosov“ samotnými väzňami); dnes túto korporáciu už tvorí nová generácia, ktorá sa obnovila na základe mýtov o činnosti predošlej korporácie, ktoré sa zachovali v spoločnosti.

A nová generácia kriminálnych autorít v Rusku, nositeľov bezideovosti, uzurpujúca si právo parazitovať na práci a živote iných ľudí a tvoriaca korporáciu nezákonných „silových štruktúr“, nemá o nič lepšie vyhliadky do budúcnosti.

[15] Krátkodobé v zmysle „chcem to teraz hneď, alebo čo najskôr!“. – pozn. prekl.

POKRAČOVANIE (10/25)…