PREDCHÁDZAJÚCA ČASŤ…

Celú knihu vo formáte pdf si možno stiahnuť na tomto linku: 
Od korporatívnosti k súbornosti.pdf

4. TRADIČNÉ idey našej spoločnosti

V tejto kapitole sa nebudeme baviť o malicherných ideách predstaviteľov davu, ktorých sme v minulej kapitole označili ako nositeľov bezideovosti vo vzťahu k ideám celospoločenského a globálneho významu.

Budeme sa baviť o „veľkých ideách“, ktoré sa stali základom fungovania rôznych spoločenských inštitútov a výrazne sa prejavovali i prejavujú v politike štátu popri sprievodnej chamtivosti, nepoctivosti a neodbornosti úradníkov, ktorí tieto idey občas zatieňujú a vytláčajú z reálnej politiky do oblasti kultových deklarácií a sľubov, adresovaných spoločnosti.

Okolo týchto ideí sa vytvárajú subkultúry spoločnosti, v ktorých predstavitelia davu reagujú na isté špecifické slová, obrazy-symboly a rituálne úkony, a predstavitelia príslušných „elít“ sú viac-menej schopní vyjadriť idey jak tej subkultúry, ktorej sú sami prívržencami, tak aj čiastočne tej, ktorú odsudzujú.

Pritom medzi predstaviteľmi „elít“ a davu existuje určité vzájomné chápanie sa na základe spoločných výrazov, obrazov, symbolov, kultových úkonov a totálne zjednodušeného vyjadrenia[1] týchto ideí v spoločnom kultovom mýte. Okrem toho, v dôsledku historického rozvoja spoločnosti a jej subkultúr, a tiež v dôsledku prepletenia v psychike tých istých ľudí nie vždy zlučiteľných spoločenských ideí, môžu byť nositeľmi týchto subkultúr a ideí (aspoň sčasti) v tom istom čase tí istí ľudia.

Základné idey, zdedené súčasným Ruskom z minulosti, sú:

  • vierouky kresťanských biblických cirkví a vierouky ostatných náboženských kultov, ktoré boli tradične vyznávané väčšinou obyvateľstva za čias Ruského impéria (islam, judaizmus, budhizmus);
  • marxizmus, ktorý väčšina ľudí nepozná a nechápe, následkom čoho bol v povedomí väčšiny ľudí symbolicky nahradený slovom „komunizmus“, ktorý tiež nemá v spoločnosti jednotné chápanie svojej podstaty a spôsobov jeho dosiahnutia;
  • idea „občianskej spoločnosti“, t.j. korporácii individualistov založenej na právnych procedúrach buržoáznej „demokracie“ a kapitalistickom hospodárstve so súkromným vlastníctvom.

Okrem toho, v poslednom desaťročí sa prejavili relikty a niektoré idey, ktoré Rusko prevzalo zo zahraničia. Do tejto kategórie patria:

  • jazyčeské[2] vierouky národov Ruska hlbokého staroveku, vyznávajúce mnohobožstvo[3], ktoré neobsahujú sociologickú doktrínu, ktorá by bola použiteľná pre spoločnosť s veľkosťou niekoľko desiatok miliónov ľudí žijúcich na obrovskom území;
  • filozoficko-náboženské a mystické tradície Indie, Tibetu, Číny a Japonska, priťahujúce ľudí svojimi psychologickými praktikami (rôzne jogy) a bojovými umeniami, ktorých zvládnutie si vyžaduje aj osvojenie príslušnej osobnej kultúry vnímania a chápania sveta;
  • rasovo-nacionalistické idey (s tendenciou k nacizmu a rasovej neznášanlivosti vo svojich hraničných prejavoch), ktoré sú ruskou ozvenou hitlerizmu a rasizmu kapitalistických krajín Západu (ich nositeľmi sú niektorí ruskojazyční prívrženci obnovenia imperiálnych tradícií Ruska)reliktným nacizmom z obdobia prechodu od rodokmeňového k otrokárskemu režimu (typickým pre určitú časť Židov a predstaviteľov[4] neslovanských národov Ruska (Čečencov, Tatárov), a tiež pre určitú časť tých Slovanov, ktorí sa snažia preniesť do súčasnosti vlastnú rekonštrukciu staroslovanského mnohobožstva a modlárstva z obdobia pred krstením Rusi).

Pre účely našej analýzy nie je dôležitý obsah uvedených „veľkých ideí“, ale to, aké sú možnosti spoločnosti riešiť na základe každej z nich nasledovné dve úlohy (navzájom pevne historicky spojené v našej dobe):

  1. Formovanie psychiky jednotlivca tak, aby
    • títo jednotlivci tvorili vnútorne bezkonfliktnú spoločnosť;
    • a táto vlastnosť bola zaistená v nadväznosti pokolení.
  2. Riadenie vedeckovýskumnej a hospodárskej činnosti (technicko-technologicky podmienenej výdobytkami vedy a výskumu) tak, aby všetko bolo v súlade s biosférou Zeme a Kozmom. Táto úloha môže mať tri modifikácie:
    • vybudovanie technosféry a systému globálneho hospodárstva, ktoré by nepotláčali a neničili biocenózy Zeme a pritom garantovane pokrývali spoločenské potreby rôznej produkcie, typické pre tento druh kultúry;
    • vybudovanie kvalitatívne odlišnej kultúry, v ktorej by si Človek osvojil svoj telesný aj duchovný potenciál a žil by slobodne v biosfére Zeme a v Kozme bez potreby disponovať technosférou a príslušným hospodárstvom, ako nástrojom na ochranu seba pred prírodnými živlami;
    • vybudovanie pre biosféru prijateľnej technosféry a systému globálneho hospodárstva, ktoré by tvorili základ pre vybudovanie budúcej kultúry a spôsobu života, v ktorých už technosféra a hospodárstvo nebude (respektíve proces krotenia technosféry a proces tvorby novej kultúry, slobodnej od technosféry, môžu prebiehať paralelne).

Vyriešenie týchto vzájomne prepojených úloh globálneho rozsahu (t.j. týkajúcich sa celého ľudstva) je tým, čo je potrebné aj na prekonanie súčasnej ruskej krízy, pretože ruská kríza je lokálnym prejavom globálnej krízy rozvoja ľudstva.

Ďalej budeme analyzovať jednotlivé „veľké idey“ v súvislosti s uvedenými (nerozlučne prepojenými) úlohami.

Reliktné idey mnohobožstva rôznych starovekých kmeňov nestáli pred problémom riadenia kolektívnej činnosti — ani ako celku, ani v oblasti vedenia hospodárstva spoločnosti ako celku — pretože výroba v tej dobe bola založená predovšetkým na individuálnej práci[5]. Tým pádom kmeňoví „bôžikovia“ (egregory) a ich vyznávači sa nebudú vedieť „dohodnúť“ ani na tom, ako riadiť globálne hospodárstvo založené na zjednotení individuálnej práce množstva ľudí v technologických procesoch technosféry celého ľudstva, ktoré si vyžadujú kolektívnu prácu.

Nábožensko-filozofické a mystické tradície, prevzaté z krajín nemoslimskej Ázie, udeľujú viac pozornosti „vnútornému svetu“ človeka, než riadeniu procesov vznikajúcich v našom spoločnom „vonkajšom svete“ individuálnou a kolektívnou činnosťou ľudí. Preto na riadenie vedecko-technického pokroku a ekonomiky v spoločnosti sa ich exoterická zložka (t.j. dostupná všetkým) nehodí. A ak ich ezoterická zložka (určená výlučne zasväteným, tvoriacim menšinu spoločnosti) aj obsahuje znalosti a zručnosti tohto druhu, tak zvukotesná stena medzi ezoterickou a exoterickou vetvou týchto kultúr (ako aj odlišnosť organizácie psychiky vysoko zasvätených ezoterikov a davu nezasvätených exoterikov) vylučuje možnosť použitia tohto druhu ezoterických znalostí dokonca aj v prípade, že sú niekde ukryté.

Potvrdzuje to aj príklad Japonska, Južnej Kórey a Číny, ktoré dali prednosť prevzatiu finančno-ekonomických teórií Západu, aby nimi vyplnili vákuum ideí a zručností vo svojich exoterických zložkách kultúry[6].

Kríza spoločensko-ekonomického rozvoja Severnej Kórey (KĽDR) — postaveného na ideách Čučche[7], ktoré vo svojej exoterickej zložke sú len plytkými sloganmi, zaklínaním davu k bezvýhradnej podriadenosti vodcovi a nositeľom ezoteriky vládnucej strany[8], ktorí údajne vedia a ovládajú všetko, čo je potrebné pre riadenie života spoločnosti[9] — je tiež ukazovateľom neplodnosti východoázijského ezoterizmu pri riešení praktických úloh riadenia vedy, hospodárskej činnosti spoločnosti, a predovšetkým výchovy nových pokolení tak, aby boli bližšie k ideálu Človeka, než predchádzajúce pokolenie.

Nacionalistické idey s tendenciou k nacizmu a rasovej neznášanlivosti vo svojich hraničných prejavoch[10], bez ohľadu na ich kultové sfarbenie a adresáciu na konkrétne sociálne skupiny, predstavujú v dnešnom svete nesamostatný jav. Sú, totiž, pod kuratelou „svetového zákulisia“, ktoré smeruje ich aktivity. V dôsledku toho slúžia ako prostriedok kanalizácie (podľa scenárov „svetového zákulisia“) umelo mytologizovaného (t.j. veľmi vzdialeného od reálneho života) odporu a odmietania existujúceho poriadku zo strany najviac potláčanej (v osobnom rozvoji) časti davu (prostého ľudu) a istej časti „elity“.

Nositelia nacionalistických a otvorene nacistických ideí pri riešení problémov veľkej politiky[11] zastávajú otrokársky názor:

V prípade ich príchodu k moci majú v pláne prinútiť pracovať na seba (silou alebo peniazmi) jak vývojárov teórie a praxe, tak aj nositeľov aplikovaných znalostí a praktických zručností, ktoré v súčasnej kultúre ľudstva predstavujú výtvor iných (nie nacistických) kultúr a subkultúr[12].

Keďže sú úprimne oddaní tomuto princípu a presvedčení o jeho praktickej realizovateľnosti, tak sa vôbec netrápia rozšírením a prehĺbením svojho vlastného chápania sveta, na základe ktorého by ďalej rozvíjali sociológiu ako celok, a jej konkrétne odvetvia, ako psychológiu (jak teóriu, tak aj jej funkčné praktické metódy), pedagogiku a ekonomické teórie. Následkom tejto dvojakej okolnosti[13] sú odsúdení zostať podriadenými „svetovému zákulisiu“, ktoré tak nenávidia, a (pri zachovaní bezduchej vernosti svojim nacionalisticko-nacistickým ideálom) byť využití len v niektorých jeho politických scenároch: prevažne ako nástroj na rozbitie historicky sformovaného spoločenského zriadenia; blokovanie tendencií rozvoja spoločnosti, ktoré sú pre „svetové zákulisie“ neprijateľné; držanie spoločnosti pod jarmom nacizmu po istý čas (historicky krátky), kým sa v tejto spoločnosti nezačne realizovať nejaký iný politický scenár.

Čo sa týka prvej skupiny vyššie uvedených „veľkých ideí“ (tradičných kultových náboženstiev z čias Ruského impéria; marxizmu, neopodstatnene stotožňovaného s komunizmom; ideí občianskej spoločnosti založenej na buržoáznej demokracii individualistov a súkromnej kapitalistickej ekonomike), tak je historickým faktom, že práve ony priviedli ľudstvo k súčasnej globálnej biosféricko-ekologickej a sociálnej kríze, ktorej jedným z prejavov bol aj rozpad ZSSR a zlé životné podmienky drvivej väčšiny obyvateľstva na jeho území. Takže je zrejmé, že na ich základe sa prekonať globálnu a regionálne krízy nepodarí.

Ide o to, že biblická vierouka o živote ľudí na Zemi v spoločnosti sebe podobných je v skutočnosti doktrínou vybudovania globálnej rasistickej „elitárno“-nevoľníckej civilizácie prostredníctvom skúpenia celého sveta pomocou nadštátneho, medzinárodného, mafiánsky organizovaného, korporatívneho židovského monopolu na úžerníctvo[14] (a následne monopolu na kótovanie, t.j. na tvorbu cien a cenových pomerov všetkého; v 20. storočí k tomu pribudla aj informačná moc na základe právnej koncepcie „osobných autorských práv“ a mafiánskej manipulácie s týmito právami[15]).

Tento globálny politický projekt nie je schopný oslobodiť sa od svojich principiálnych mravných defektov: rasizmu (židovského, protižidovského a ostatných), úžerníckeho mafiánskeho parazitizmu, zneužívania rôznych právomocí jak zo strany biblického systému, tak aj zo strany rôznych svojich opozícii, ktoré sám generuje. Následkom toho technicko-technologický pokrok (riadený biblickou kultúrou a obsahujúci techniku a technológie, ktoré sú pre biosféru neprípustné) predbieha mravno-etický a celkový duchovný rozvoj ľudstva.

Celkový duchovný rozvoj je v biblickej kultúre blokovaný tým, že na úroveň Bohom zjavených práv sú v nej povýšené normy správania a mravnosti, ktoré majú ničivý vplyv na prírodu Zeme i ľudskú podstatu. Je to druh bohorúhačstva, pričom v kostoloch a synagógach kultového.

Tento projekt splodil kapitalizmus západného typu, ktorý v určitom štádiu svojho rozvoja (kvôli finančno-ekonomickej výhode, a v podstate kvôli dosiahnutiu väčšej pružnosti a efektivite v riadení) vyjadril a čiastočne zrealizoval ideu občianskej spoločnosti, ktorá by bola slobodná od ideologického a rituálneho diktátu (finančne nákladných) cirkví v jej exoterickej kultúre. V tejto exoterickej kultúre (t.j. kultúre pre všetkých) sa rozvíjajú fundamentálne aj aplikované vedné disciplíny, vrátane teórie riadenia hospodárskej činnosti na mikro- a makroúrovniach. Pritom exoterická zložka kultúry určitým spôsobom obsluhuje ezoterickú zložku biblickej kultúry[16], ktorá je na Západe a v Rusku podporovaná rabinátom a regulárnym slobodomurárstvom.

Vzhľadom na túto skutočnosť verejná ekonomická veda Západu predstavuje „teóriu pre úradníkov“, a nie teóriu reálneho riadenia „pre pánov“. Ezoterickú zložku kultúry riadenia ekonomiky na mikro- a makro- úrovniach na Západe tvorí súbor praktických zručností a nie je teoreticky sformulovaná, čo bráni úniku jej obsahu do všetkým dostupnej exoterickej vedy; a Ja-centrické chápanie sveta vo verejnej vede a ziskuchtivosť súkromného podnikateľa (a k tomu ešte „tabu“ uvalené kultúrou a „verejnou mienkou“ na skúmanie niektorých problémov) blokujú možnosti vzniku vo verejnej ekonomickej vede nových teórií, ktoré by boli adekvátne v živote a najmä v ekonomickej praxi.

Verejná (exoterická) ekonomická veda Západu, ktorú dnes importujú všetky krajiny sveta, je predurčená k tomu, aby plodila v mase úradníkov automatické reakcie na finančno-ekonomické situácie a riadenie ekonomiky spoločností na tomto základe v súlade s politikou vykonávanou biblickým „svetovým zákulisím“[17]. Ezoterická kultúra riadenia hospodársko-spotrebiteľskej činnosti spoločnosti na Západe sa obnovuje na klanovom základe a prostredníctvom neformálneho zasvätenia top-manažérov do praxe riadenia firiem a bánk na makroúrovni svetového hospodárstva, ekonomík regiónov a dostatočne veľkých štátov (v teritoriálnom zmysle).

Vzhľadom na tieto špecifiká západnej sociológie a kultúry riadenia je import západných verejných spoločensko-ekonomických teórií pre Rusko (ako jedinej spomedzi veľkých priemyselne rozvinutých krajín, ktorá nemá zakorenený systém makroekonomického riadenia na základe činnosti úžerníckych klanov) nielenže zbytočný, ale navyše aj škodlivý, pretože nezodpovedajú reálnej ekonomike, a konkrétne ekonomike Ruska[18]. To je jedna z príčin, pre ktoré v Rusku nie je možné uskutočniť ideál občianskej spoločnosti podľa západného modelu.

Ďalšia príčina spočíva v tom, že nato, aby tieto verejné teórie Západu v Rusku fungovali v globálnom režime, je potrebný dedičný systém klanov — nositeľov ezoterickej (teoreticky neformalizovanej) tradície riadenia na makroúrovni ekonomiky. Čas na sformovanie takého systému ani história (ako taká), ani „svetové zákulisie“ Rusku neposkytli.

Takýto postoj „svetového zákulisia“ k Rusku možno vysvetliť tým, že idea občianskej (formálne demokratickej) spoločnosti založenej na súkromnokapitalistickom systéme hospodárenia je ideou, ktorú ak aj „svetové zákulisie“ od konca prvej polovice 19. storočia podporuje, tak len vynútene, pritom výlučne v hraniciach určitého širšieho systému „vzájomných bŕzd a protiváh“, dopĺňajúc ňou nejaké iné politické scenáre. Pritom vo svojej globálnej stratégii odsúdila túto ideu k likvidácii, pretože v nej nemožno brzdiť preteky nezmyselného konzumu a súkromného obohacovania, ktoré sú ničivé jak pre spoločnosť, tak aj pre biosféru Zeme, čo znamená reálne nebezpečenstvo aj pre „svetové zákulisie“.

Ako náhrada tejto idey bol v polovici 19. storočia predložený marxistický pseudokomunizmus. No aby si „svetové zákulisie“ zachovalo svoju neobmedzenú vnútrospoločenskú moc nad ľuďmi aj v podmienkach ňou plodeného štátneho otrokárstva, tak do „komunizmu“ na ideologickej osnove marxizmu bol zakomponovaný kult ateizmu a kultová exoterická sociológia, ktorá nebola vhodná na riešenie úloh riadenia spoločnosti a jej ekonomickej činnosti[19].

Keďže historicky sformovaný tradičný islam bol sociálnou „elitou“ zredukovaný na vykonávanie povinných rituálov a prispôsobený k tomu, aby podporoval davo-„elitárnu“ organizáciu života spoločnosti na základe selektívneho čítania a interpretácie Koránu a Suny[20] (jeden z najextrémnejších prejavov tejto skutočnosti v Rusku je činnosť lídrov „nezávislej Ičkérie“ a neschopnosť zvyšného obyvateľstva Čečenska urobiť si poriadok so svojou arogantnou elitou), tak moslimská civilizácia nevyužila kľúče[21] nachádzajúce sa v Koráne k prechodu z kultúry davo-„elitarizmu“ a rôznorodého otrokárstva ku kultúre Ľudskosti.

V dôsledku toho tradičné islamské spoločnosti preberajú technosféru aj verejnú vedu, vytvorenú biblickou civilizáciou, vrátane spoločensko-ekonomických teórií vyjadrujúcich jak idey občianskej spoločnosti založenej na súkromnokapitalistickom systéme hospodárenia, tak aj idey marxistického pseudokomunizmu, o nepoužiteľnosti ktorých sa píše v mnohých knihách VP ZSSR.

V tradične moslimských krajinách, kde existujú generačne stabilné „elitárne“ klanové systémy, tam západné teórie občianskej spoločnosti a ekonomiky súkromnokapitalistického typu čiastočne zaisťujú riadenie ekonomiky na makroúrovni, avšak nie v súlade s koranickými ideálmi, ale v duchu biblického skupovania sveta židmi; t.j. iba prehlbujú globálnu krízu.

Konceptuálne bezmocný tradičný islam v Rusku[22], zredukovaný na mechanické vykonávanie rituálov, sa nemôže stať základom pre vyriešenie dnešnej krízy, tak ako sa nestal základom ani v období do roku 1917.

Aj keď budhizmus, ktorý býval tradičným náboženstvom časti obyvateľstva Ruského impéria do roku 1917, predstavuje jeden z druhov nábožensko-filozofických a mystických tradícií, dnes druhotne prijímaných Ruskom z krajín nemoslimskej Ázie (o čom sme hovorili vyššie), tak v súvislosti s jeho tradičnosťou pre Rusko je potrebné priamo poukázať na niektoré minulé udalosti. V období panovania Alexandra II a Alexandra III sa východoázijský ezoterizmus v podobe budhizmu snažil ovplyvniť chod dejín v Rusku cez klan Badmajevovcov, ktorého predstavitelia mali dôveru a úctu oboch menovaných imperátorov: krstný syn imperátora Alexandra III, lekár P. A. Badmajev, predstavil svojmu krstnému otcovi v r. 1893 politicko-filozofický traktát zameraný na začlenenie Mongolska a Tibetu do Ruského impéria[23]. Tento vplyv odnože budhizmu, ktorá prenikla až na cársky dvor, bol stratený počas panovania Nikolaja II.[24]

Keďže v tradičnom budhizme nie je rozvinutá kultúra riadenia kolektívnej činnosti a hospodárskej činnosti v technicky rozvinutej spoločnosti, tak ezoterici Východu prehrali boj o Rusko s biblickými ezoterikmi, ktorí zaviedli v Rusku pseudokomunistický marxizmus. Napriek tomu tradičný budhizmus ani tradičný islam dodnes nevyplnili vo svojej exoterickej kultúre toto „intelektuálne vákuum“. Preto ani v dnešných podmienkach nemajú perspektívu na prekonanie krízy ruskej spoločnosti, ako ani zvyšný ezoterizmus a exoterizmus tradičných kultúr a subkultúr davo-„elitárnych“ spoločností.

To znamená, že ani jedna z menovaných „veľkých ideí“ a subkultúr, ktoré ich hlásajú — pri nevnímavosti ich predstaviteľov k volaniu Zhora a pri stabilnom udržiavaní sformovanej tradície davo-„elitarizmu“ — nemôžu byť (ani jednotlivo, ani ako celok) prostriedkom na prekonanie krízy rozvoja ruskej spoločnosti ani v blízkej budúcnosti, ani neskôr.


[1] Zjednodušené až do takej miery, že sa to nedá použiť v praxi.

[2] Bežne sa prekladá ako „pohanské“, lenže tento preklad zahmlieva druhú zmyslovú rovinu ruského slova „jazyčeskij“, ktoré má v koreni slovo „jazyk“ (ako rečový prostriedok), podobne ako „Slovan“ má v koreni „Slovo“ (odrážajúce druhú zmyslovú rovinu slovanstva). Viď ďalšiu poznámku. – pozn. prekl.

[3] Jazyčestvo, mnohobožstvo a modlárstvo nie sú jedno a to isté, hoci v kultúre sa môžu prepletať:

  • jazyčestvo je presvedčenie o tom, že Život je posvätný Jazyk, ktorým sa Zhora prihovárajú k človeku, umožňujúc mu tak pochopiť Pravdu-Istinu; platí to aj pre spoločenskú kultúru (alebo subkultúru) vyjadrujúcu takéto presvedčenie;
  • mnohobožstvo je presvedčenie o tom, že bohov je veľa;
  • modlárstvo je uctievanie modiel, či už vytvorených rukami alebo v duchu; modlárstvo je možné charakterizovať úslovím „chvost vrtí psom“.

[4] Prosíme, aby ste si v danom kontexte všimli a zapamätali slovo „predstaviteľov“, pretože obviňovať z nacizmu národy ako celok by bolo nespravodlivé. To isté sa týka aj slov „pre určitú časť“ v súvislosti s Židmi, hoci kultúra judaizmu je vo svojej podstate kultúrou internacistického otrokárstva vo vzťahu k celej nežidovskej populácii Zeme. Pritom aj samotní ortodoxní Židia sa stávajú zombi-otrokmi pánov tejto doktríny a jej rukojemníkmi.

[5] Výnimku v dobách rodokmeňového režimu tvorili kolektívne poľovačky na zvieratá, kolektívny rybný priemysel; a s prechodom k usadlej civilizácii to boli občasné práce na údržbe zavlažovacích zariadení, ciest a priehrad v rôznych regiónoch a niektoré ďalšie práce.

[6] O vzťahoch medzi ezoterickou a exoterickou zložkou kultúry si možno prečítať viac v práci VP ZSSR „O imitačno-provokačnej činnosti“.

[7] Slovo v preklade znamená: „Spoliehať sa na vlastné sily“.

[8] O čom sa môže presvedčiť každý, kto sa obráti na zastupiteľstvo KĽDR kvôli propagandistickej literatúre na tému „Kapitalizmus padne a vo svete zvíťazí socializmus severokórejského typu“.

[9] V Severnej Kórei panuje generačne stabilný národný socializmus, ktorý je v podstate analogický tomu, ktorý sa neudržal v Nemecku, pretože bol porazený v 2. svetovej vojne 20. storočia. Napriek tomu sa „svetové zákulisie“ vyhýba používaniu tohto termínu voči Severnej Kórei, aby neznevážilo národný socializmus. Svedčí o tom aj posledný (2002) film o Jamesovi Bondovi (Dnes neumieraj): pri všetkej nenávisti buržoáznych demokratov-individualistov k národnému socializmu ako takému, a konkrétne k Severnej Kórei, neodvážili sa použiť tento termín vo filme so zjavným protiseverokórejským zameraním.

[10] O príčinách ich neschopnosti sa dočítate v práci VP ZSSR „O rasových doktrínach: nespôsobilé, no pravdepodobné“

[11] Globálnej, zahraničnej a vnútornej politiky štátov.

[12] Tvorcovia a pohlavári židovského internacizmu túto úlohu vyriešili už v ďalekej minulosti tým, že rozdelili príslušné znalosti a zručnosti na exoterickú a ezoterickú zložku biblickej kultúry ako celku: kresťania sú kultúrou programovaní tak, aby dreli na židov; a židia sú kultúrou programovaní k tomu, aby panovali nad nežidmi a dreli na pánov a pohlavárov biblického projektu, a v určitých historických momentoch na seba brali úlohu obetných baránkov. Podrobnejšie si o tom možno prečítať v prácach VP ZSSR „Mŕtva voda“, „K Božiemu kráľovstvu…“, „Sinajský pochod“.

[13] Po prvé, snaha žiť z cudzieho rozumu robí stúpencov tejto životnej voľby rukojemníkmi cudzích špekulácií. Po druhé, aj „cudzie rozumy“, ktoré súčasná davo-„elitárna“ kultúra môže poskytnúť nacionalistom a nacistom, aby ich donútili pracovať na seba, sú od začiatku cez kultúru naprogramované „svetovým zákulisím“ k tomu, aby po prvé, neboli konceptuálne mocné, a po druhé, aby pracovali na realizáciu jeho cieľov, podľa jeho koncepcie a politických scenárov, a nie na realizáciu ideálov nacionalistov a nacistov.

[14] Úverové bankovníctvo. – pozn. prekl.

[15] Viac o tom v Prílohe č.1 knihy VP ZSSR „Ford a Stalin: O tom, ako žiť Ľudsky“.

[16] Viac o tom v knihe VP ZSSR „O imitačno-provokačnej činnosti“.

[17] Viac o rozdieloch ekonomických teórií „pre úradníkov“ a teórie „pre pánov“ sa možno dozvedieť v knihe VP ZSSR „Objasnenie štátnej a svetovej makroekonomiky“ (Tézy).

[18] V rádiu „Maják“ (1999) počas rozhovoru s doktorom psychologických vied P. N. Šichirevom zaznelo, že „len 5 % zamestnancov spomedzi Rusov, ktorý sa uchádzajú o prácu v západných firmách, zodpovedajú západným štandardom“. Rusi sú typickí tým, čo na Západe kvalifikujú ako «príživníctvo», «závisť», «snaha o „sociálnu spravodlivosť“, t.j. rovnostárstvo».

Inými slovami, západné teórie, v ktorých je priamo alebo nepriamo vyjadrená pracovná motivácia obyvateľstva krajín Západu, neposkytujú motivačný základ pre obyvateľstvo Ruska. Pritom analytici rádia „Maják“ zavádzajú, keď neopodstatnene stotožňujú snahu Rusov o sociálnu spravodlivosť s rovnostárstvom.

[19] Viac o tom v knihách VP ZSSR „Mŕtva voda“, „Krátky kurz…“, „Ford a Stalin: O tom, ako žiť Ľudsky“.

[20] Suna, to je zbierka vyjadrení proroka Mohameda k rôznym otázkam.

[21] Jednoznačne vyjadrená (tak, ako je to v Biblii) globálna sociologická doktrína sa v Koráne nenachádza, hoci KĽÚČE k osvojeniu si metodológie potrebnej na vytvorenie, realizáciu a zdokonaľovanie (podľa svedomia) sociologickej doktríny globálneho významu — v ňom SÚ.

[22] Hoci prečítanie si Koránu, ako posolstva adresovaného Vám osobne od starostlivého Priateľa, otvára cesty k osvojeniu si konceptuálnej moci na prechod od davo-„elitarizmu“ k Ľudskosti v riečisku Božieho Zámeru. (Lenže na to je potrebné v Koráne objaviť „kľúče“ k správnej metodológii skúmania a chápania objektívnej reality. T.j. objaviť to, čo absolútnej väčšine čitateľov Koránu uniká a nemajú o tom ani tušenia. Podrobnejšie o tom v knihe VP ZSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“. T.j. objaviť tieto kľúče je v podstate darom Zhora a nie vecou mechanického čítania. – pozn. prekl.)

[23] Zmienky o tomto projekte zjednotenia na princípe «kto chápe viac, ten dokáže využiť rozdiel v chápaní sveta vo svoj prospech» (koho filozofia a duchovné praktiky sú adekvátnejšie pre život: biblického pravoslávia alebo budhizmu?) možno nájsť v knihách: L. Juzefovič, „Samovládca púšte. Fenomén osudu baróna R.F.Ungern-Sternberga“ (Moskva, «Ellis lak», 1993); „Doktor Badmajev“ (Moskva, «Ruskaja kniga», 1995), hoci v uvedených knihách sa o rozdiele medzi svetonázormi budhistov a biblistov nehovorí.

[24] Pretože tam mal prevahu egregor pánov Britského impéria, ktorého sprievodcom sa stala manželka Nikolaja II, imperátorka Alexandra Fiodorovna, ktorej detstvo prebiehalo na kráľovskom dvore jej babky — britskej kráľovnej Viktórie. Podrobnejšie je to opísané v knihách VP ZSSR „Od antropoidnosti k Ľudskosti“ a „Rozhermetizovanie“ (v 1. kapitole je preskúmaná história Ruska od panovania Alexandra III až po 1. svetovú vojnu 20. storočia a algoritmika jej podnecovania „svetovým zákulisím“).

POKRAČOVANIE (6/25)…

Napsat komentář