7. Upevňovať mravnosť,
formovať kultúru budúcej spoločnosti
Počas budovania civilizácie prebieha na regionálnej i globálnej úrovni množstvo vzájomne prepojených procesov:
- Vzájomný prienik kultúr.
- Spolupráca v ekonomickej oblasti.
- Nárast medzietnických manželstiev, atď.
Všetky tieto procesy môžu jednak napomáhať zblíženiu a prosperite jednotlivých národov, ale môžu ich stavať aj proti sebe. Všetko závisí od koncepcie riadenia týchto procesov. Konečným výsledkom zbližovania národov (pri riadení podľa KSB) bude najprv vznik jednotného zväzového štátu, a neskôr aj jednotného celoplanetárneho štátu so spoločnou vysokou kultúrou, obsahujúcou najvyššie výdobytky všetkých národov, kultúrou Božieho kráľovstva.
Objektívnym ukazovateľom kultúrnej úrovne súčasnej spoločnosti nie je počet kultúrnych artefaktov, umeleckých diel, veľkosť spotreby materiálnych bláh, ale množstvo Človekov (ľudí s človečím režimom psychiky) v porovnaní s množstvom ľudí v ostatných režimoch psychiky (zviera, démon, biorobot, padlý). Veď Človek, to je dobro-slobodno-myseľná a zodpovedná bytosť, a nie zviera, biorobot alebo démon v ľudskej koži, ktorému stačí len uspokojovať svoje fyziologické potreby, zmyslové pôžitky alebo zvrátené túžby na úkor druhých, na škodu spoločnosti a biosféry.
Počas budovania novej kultúry a transformovania spoločnosti treba viesť nezmieriteľný boj so západnou antikultúrou a odpornými normami morálky (presnejšie: s amorálnosťou), ktorú národom Ruska i celého sveta vštepujú globalizátori. V prvom rade sa to týka propagácie takzvaných „všeľudských hodnôt“, „práv človeka“, filozofie individualizmu (základov stádovitého bláznovstva spoločnosti) a ďalších, ktoré v skutočnosti vedú k násiliu, rozvratu, mamonárstvu a ďalším ohavnostiam.
V súčasnosti sa demokratizátori cielene snažia nepoužívať pojem „mravnosť“ a nahradiť ho pojmom „etiky“ alebo „morálky“. Pritom sú to rozdielne veci.
V tejto knihe bola mravnosti venovaná veľká pozornosť a bola daná aj definícia: mravnosť je miera súladu myšlienok a činov človeka s Bohom.
„Etika“ (grec. ethika „obyčaj, charakter“) je súbor noriem správania.
„Morálka“ (lat. moralis) je súbor noriem a princípov správania sa človeka v spoločnosti.
To znamená, že „etika“ a „morálka“ sú následkami v spoločnosti panujúcej koncepcie organizácie života.
Prečo je dnes prakticky celý riadiaci korpus zasiahnutý korupciou, čo priznáva aj najvyššie vedenie Kremľa? Prečo sú u nás „navrchu“ samí podliaci a darebáci? Príčinou je to, že v Rusku sa buduje nespravodlivá spoločnosť. A tento proces „zastrešuje“ akademická veda. Akademik N. N. Mojsejev (matematik a ekológ, uznávaná osobnosť v 1970-1990-tych rokoch, dnes nebohý) sa počas diskusie v „Gorbačov fonde“ vyjadril:
„Navrchu môže sedieť gauner, podliak, môže tam byť karierista, no ak je to inteligentný človek, už mu je veľa odpustené, pretože on pochopí, že to čo robí, krajina potrebuje“ – (citované z publikácie „Gorbačov fondu“, „Prestavba. Po desiatich rokoch“, Moskva, «Apríl-85», r. 1995, str. 148, náklad: 2500 ks).
Ak pointu tohto výroku vyjadríme stručnejšie, tak dostaneme: „To, čo je dobré pre inteligentného podliaka, je dobré pre celú krajinu“.
Námietky nenasledovali. Príčiny mlčanlivého súhlasu predstaviteľov inteligencie, ktorí sa zúčastnili diskusie (vrátane prvohierarchu kinematografie a „učiteľa mravov“ N. S. Michalkova) možno pochopiť zo slov znalkyne umenia I. A. Andrejevovej, ktorá chaoticky (jej samohodnotenie, pozri aj str. 156) povedala nasledovné: „Mravné základy, to je vysoko a ťažko. Ale prvky etiky, tie sú nám plne dostupné“ (str. 159, rovnaký zdroj). To znamená, že význam slova mravnosť, a podobne význam slova spravodlivosť, nie je účastníkom diskusie známy. Preto, ak sa „navrchu“ ocitne inteligent, avšak nie gauner a podliak, ale taký, čo sa bude neoblomne snažiť vniesť do života spravodlivosť, tak celá korporácia gaunerov a podliakov začne jačať, že k moci sa dostal krutý tyran.
„Mravnosť človeka je najmenej dôležitým problémom v profesionálnej činnosti“ — to je principiálny postoj historicky sformovanej vedeckej „elity“, o čom svedčí ešte jedno vyjadrenie akademika N. N. Mojsejeva v rovnakom duchu:
„Netreba, poviem to tak, ohraničovať ciele a predmet vedeckého skúmania etickými požiadavkami. Etika akumuluje skúsenosti doterajšieho života, vrátane (a možno, v prvom rade) skúsenosti prežitých neúspechov. A veda, to je vždy hľadanie nových možností rozvoja spoločnosti a jej adaptácie na okolité podmienky. Pri hľadaní (nie pri použití, samozrejme) nesmú existovať žiadne ohraničujúce a zakazujúce pravidlá!“ – (Z článku akademika N. N. Mojsejeva a doktora fyzikálno-matematických vied I. G. Pospelova „Smer evolúcie a rozum“, časopis „Príroda“, № 6, r.1990).
Hoc aj autori článku v ňom píšu, že „najdôležitejšou vlastnosťou evolučného procesu je jeho nepredvídateľný charakter“, avšak na základe celej historickej skúsenosti možno ľudstvu garantovať samozničenie, ak vedecká (a aj ostatná) činnosť bude aj naďalej prebiehať za absencie mravno-etických zákazov na isté ciele a predmety výskumu v historicky sformovanej spoločnosti, pretože:
- v spoločnosti sa nedá obmedziť osvojovanie si a používanie poznatkov,
- ale skazenosť a mravná neurčitosť (čo je vlastne nemravnosť) ľudí zneužije akékoľvek čiastkové poznanie, o ktorom sa dozvie, pokiaľ je vytrhnuté z ľudsko-spoločenskej náuky.
Preto jedinou záchranou pred týmto samozničením sú mravno-etické zákazy na ciele a predmety skúmania, ukladané samotnými výskumníkmi. No a kvôli tomu musí spoločnosť priznať chronologické prvenstvo mravnosti nad vedomosťami a hierarchické prvenstvo ľudsko-spoločenskej náuky a životarečenia (sociológie) nad «prírodnými» a «presnými» vedami. Zatiaľ sú priority vo vedeckom vnímaní sveta rozmiestnené takto:
1. «Prírodné», «presné» a «technicko-technologické» vedy, pretože väčšina „chápe“, že práve ony sú základom konzumného blahobytu.
2. Sociológia a spolu s ňou „humanitné“ vedy.
3. Mravnosť výskumníka a spoločnosti (spotrebiteľa vedeckých výtvorov) je to posledné, lebo dôležitejší je vedecký výsledok.
V skutočnosti ale bezpečnosť spoločnosti i každého jednotlivca si žiada opačné poradie priorít:
1. Mravnosť výskumníka a spoločnosti (spotrebiteľa vedeckých výtvorov) je prvoradá, pretože dôležitejšia je bezpečnosť získania vedeckého výsledku a jeho používania.
2. Sociológia a spolu s ňou „humanitné“ vedy, skúmajúce a formujúce mravno-psychické aspekty života ľudí a spoločnosti.
3. «Prírodné», «presné» a «technicko-technologické» vedy, zaisťujúce technicko-technologickú činnosť ľudí a spoločností vo všetkých odvetviach činnosti podľa štatistiky prerozdelenia ľudí na základe rôznych mravno-psychických typov osobnosti.
Rozvoj kultúry je výsledkom tvorivej činnosti ľudí. Z toho vyplýva, že treba obnoviť domy a paláce kultúry, ľudové divadlá, záujmové krúžky, a v rámci nich a veľkých podnikov aj kolektívy amatérskej umeleckej iniciatívy. Všetko to musí byť zdarma a financované z fondov spoločenskej spotreby. Repertoár v kinách, divadlách a ostatných kultúrnych zariadeniach musí byť na 95% ruský a všetkých národov Ruska, a nie západný. Tieto kultúrne zariadenia musia kultivovať, množiť a rozvíjať pozitívne mravné, a nie záporné normy morálky a etiky. Tí kultúrni dejatelia, ktorí množia zlo na našej Zemi, nesmú dostať priestor na žiadnom javisku, televíznej obrazovke, filmovom plátne, v tlači ani v domoch a palácoch kultúry.
Konečným cieľom kultúrneho budovania bude vytvorenie na Zemi kultúry Božieho kráľovstva, ktorá zachová národné kultúry všetkých národov planéty a na ich základe vyjaví novú kvalitu Jednotnej kultúry celého ľudstva. Tento proces sa odštartuje v Rusku.
KSZ propaguje a presadzuje v každodennom živote ľudí historické duchovné piliere jednoty národov Ruska-SSSR (socialistickej súbornej spravodlivej Rusi):
- Žiť v snahe o pravdu a zostávať tak v súlade s Bohom a Vesmírom. Neustále zvyšovať svoju osobnú mieru chápania, osvojovať si nové znalosti a zručnosti. Skúsenosti predkov preberať s porozumením.
- Žiť zdravým životným štýlom bez alkoholu, tabaku a ostatných narkotík. Upevňovať si svoj duch a telo. V bežnom živote sa obmedziť len na to nevyhnutné, čo stačí pre dôstojný život. Pohŕdať konzumným štýlom života, chamtivosťou, mamonárstvom.
- Žiť svedomitou prácou, pre spoločné blaho, zo srdca. Veci, ktoré sú v rozpore s vlastným svedomím nerobiť ani za peniaze, ani zo strachu.
- Žiť družne vo viacgeneračnej rodine, mať úctu k starším a vychovávať mladších.
- Žiť v spoločnosti a zjednocovať sa so spravodlivými na ochranu pred skazenými. Chrániť si rovnaký pohľad na pravdu so svojimi blízkymi aj vzdialenými. Byť pohostinný k hosťom. Byť milostivý k pomýleným a poblúdeným.
- Žiť ochranou svojej Vlasti, chrániac ju pred zotročovateľmi obratne, chrabro, bez strachu zo smrti. Pohŕdať zradcami a vyhladzovať ich spolu s následkami ich činov zo života.
Všetko menované sa musí stať občianskou povinnosťou každého obyvateľa našej krajiny. Jednou z najdôležitejších úloh štátu je vykorenenie v Rusku takých zahanbujúcich javov, ako je bezprízornosť detí, prostitúcia, žobráctvo, narkománia, pijanstvo a alkoholizmus.
Žiadna takzvaná „dobročinnosť“ nesmie existovať! To, čo sa dnes nazýva „dobročinnosťou“, je „dobročinnosťou“ zlodejov voči tým, ktorých títo zlodeji okradli. Najlepšia dobročinnosť spočíva v takom riadení spoločnosti, pri ktorom netreba robiť žiadnu „dobročinnosť“. To ale neznamená, že netreba pomáhať ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi. Znamená to, že štát má konať tak, aby táto pomoc nemala formu almužny od boháčov alebo vlády. Aby nebola ponižujúcou pre človeka a jeho rodinu, ale úplne „samozrejmou“, a navyše s vytvorením takých podmienok, aby človek (napríklad) mohol pracovať a zabezpečiť sa sám.
Keď všetky vyššie menované úlohy budú splnené, tak náš ľud bude mravne a fyzicky zdravým, občania budú žiť spokojne a v dostatku, bez strachu o svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí.
Konečným cieľom je vybudovanie spravodlivej spoločnosti, v ktorej nebude miesto pre útlak a parazitovanie na práci jedných ľudí, skupín či národov inými ľuďmi. Odstránenie davo-„elitarizmu“ v historicky krátkej lehote.
Spoločnosť, v ktorej je Človek Človeku priateľom, súdruhom a bratom, bude vytvorená! Inú možnosť nemáme. V opačnom prípade nám hrozí zánik nášho ľudu, štátu, civilizácie, planéty.
Pokračovanie nabudúce...