6. Vyriešiť „národnostnú otázku“.
Vychovávať priateľstvo medzi národmi. Štátne zriadenie Ruska
Národnosť je príslušnosť k určitému národu. Najplnšiu a najpresnejšiu definíciu termínu „národ“ dal svojho času J. V. Stalin:
„Národnosť je historicky sformované stabilné spoločenstvo ľudí, ktoré vzniklo na základe spoločného jazyka, územia, ekonomického života a mentality prejavujúcej sa v spoločnej kultúre. Iba prítomnosť všetkých príznakov naraz nám dáva národ.“
V súčasných podmienkach k tomu treba ešte doplniť:
1. Národ z pokolenia na pokolenie ovláda všetky profesie, ktoré potrebuje na realizáciu výroby a distribúcie všetkých vyrobených tovarov pri dosiahnutej úrovni rozvoja výrobných síl v regióne svojho pobytu.
2. Pri spoločnom prebývaní rovnoprávnych národov na jednom území v hraniciach spoločného štátu existuje tendencia k likvidácii deľby práce podľa národností v oblasti vedy, umenia, vzdelávania, riadenia aj v priemyselných odvetviach. V oblasti poľnohospodárskej výroby sa deľba práce podľa národností môže zachovať, pretože v každej národnej spoločnosti má „strom profesií“ svoje korene v rodnej Zemi, hoci „korene“ rôznych „stromov“ môžu zrásť. Ak existuje národnostný útlak, tak ten sa prejavuje aj v deľbe práce podľa národnosti, pri ktorej si utláčateľský národ (alebo pseudoetnická skupina) vytvára podmienky pre svoju vyššiu úroveň vzdelania a uzurpuje si sféru riadenia, vedy, umenia, vzdelávania, a utláčaných vytesňuje do sféry materiálnej výroby k manuálne ťažším a zdraviu škodlivejším prácam.
Národnosť človeka sa reálne určuje spoločnosťou, akceptujúc (alebo odmietajúc) národnostné sebaurčenie daného človeka. To znamená, že:
– Najprv sa človek sám musí rozhodnúť, k akému národu sám seba zaraďuje (najmä deti zo zmiešaných manželstiev).
– Následne ho spoločnosť musí akceptovať ako svojho člena (alebo odmietnuť). Toto akceptovanie alebo odmietnutie závisí od správania sa daného človeka v živote, od jeho psychiky, mravnosti, zvykov, atď.
Určenie národnosti spoločnosťou je:
– Nadzákonné, pretože môže uznať alebo odmietnuť jak osobné sebaurčenie svojej národnosti u daného človeka, tak aj jeho „zákonom“ stanovenú národnosť.
– Nepodplatiteľné, pretože ho vykonáva drvivá väčšina ľudí, ktorí z pokolenia na pokolenie žijú vo svojej národnej kultúre a nepochybujú ani o svojej národnostnej príslušnosti, ani o geografickej polohe svojej Vlasti.
Konfliktnosť v národnostných vzťahoch nie je daná Zhora, nie je prevzatá z Prírody, ale je splodená nespravodlivou koncepciou organizácie života na základe princípu „rozdeľuj a panuj“.
Vyriešiť všetky „národnostné otázky“, žiť v priateľstve a harmónii dokážu všetky národy Zeme vtedy, keď prejdú od nespravodlivej koncepcie organizácie života ku spravodlivej koncepcii, od princípu „rozdeľuj a panuj!“ k princípu „zjednocuj a tvor!“.
Snaha národov o spoluprácu a zblíženie je OBJEKTÍVNOU zákonitosťou globálneho historického procesu.
Čo sa týka práva národov na sebaurčenie až po oddelenie sa od štátu, v ktorom žije tento národ, tak toto právo možno priznať len utláčaným národom v rámci ich osloboditeľského boja proti vnútorným a vonkajším zotročovateľom. V budúcom Rusku, kde nebude utláčania jedných národov inými, bude najúčelnejšou formou štátneho zriadenia národnostno-kultúrna autonómia, ktorú presadzoval J. V. Stalin ešte na začiatku minulého storočia.
Administratívno-územné delenie Ruska by sa do budúcna nemalo budovať podľa národnostného príznaku, ale výlučne podľa územného princípu (okres, oblasť, kraj, okruh) s prioritou vzdelávania národnostno-kultúrnych autonómií v miestach kompaktného pobytu predstaviteľov príslušných národných kultúr. Bude to v plnej miere zodpovedať prechodu od princípu riadenia spoločnosti „rozdeľuj a panuj“ ku princípu „zjednocuj a tvor“. V podmienkach završujúcej sa globalizácie by takéto delenie malo: 1) zjednodušiť riešenie otázok riadenia všetkých spoločenských procesov, 2) byť vhodné pre život ľudí, 3) efektívne budovať hospodárske komplexy a koordinovať ich vzájomnú činnosť.
Ľudia, pri takomto prístupe k štátnemu zriadeniu Ruska, budú realizovať svoje národné a kultúrne záujmy cez rôzne národné a kultúrne centrá a spoločenské organizácie.
No v období prechodu od jednej koncepcie k druhej treba meniť administratívno-územné delenie len veľmi opatrne, sprevádzajúc tento proces intenzívnou osvetovou činnosťou s tým cieľom, aby všetci ľudia pochopili, že v podmienkach završujúcej sa globalizácie je snaha o uzavretie sa, izoláciu, atď. – neprirodzená, pretože je v rozpore s objektívnym procesom Zjednocovania sa celého ľudstva (nepliesť si to s tzv. „integráciou“). Ľudia si ešte musia uvedomiť, že v budúcnosti bude celé ľudstvo žiť iba v jednom štáte s názvom „Zem“, v ktorom nebudú žiadne iné štáty ani štátne hranice.
Pred Bohom sú si všetky národy a národnosti rovné, neexistujú žiadne „bohom vyvolené“ národy, ani žiadne odvrhnuté. Pri formovaní a realizácii národnostnej politiky musí Rusko vychádzať z tohto fundamentálneho princípu.
V Štátnej Dume Ruska je potrebné mať dve snemovne:
– Snemovňa predstaviteľov administratívnych útvarov.
– Snemovňa predstaviteľov národností.
Rusko nie je iba štátom, ale regionálnou civilizáciou obsahujúcou viac ako sto národov a národností. Národy Ruska v ňom budujú civilizáciu už tisícky rokov. Počas tohto budovania sa pracujúci ľud národov vždy snažil o zjednotenie, ale miestne „elity“ veľmi často o izoláciu, napriek vôli svojho ľudu. Veľmi často sa to prejavovalo v zlomových okamihoch histórie. Prejavilo sa to aj v našej dobe, keď národné „elity“ roztrhali ZSSR na kúsky[1] a nechali „upadnúť“ svoje národy do biedy. Medzietnické nezhody v Rusku sú javom, ktorý je vyvolaný predovšetkým vonkajšími a len čiastočne vnútornými faktormi, pretože pracujúci ľud týchto etník nemá dôvod na rozpory, má len potrebu vzájomne výhodnej výmeny produktov svojej práce a výdobytkov svojej kultúry.
Treba priznať právo aj národom a národnostným menšinám iných štátov, aby mohli pripojiť svoje osídlené oblasti do zväzového štátu Ruska a oslobodiť sa tak od útlaku vykorisťovateľov. Toto právo zaistí obnovu ZSSR mierovým spôsobom, len nie na základe marxizmu, ale na základe KSB. KSZ bude v oblasti medzinárodných vzťahov robiť (a už aj robí) všetko pre vykorenenie medzietnických rozporov rozdúchavaných nespravodlivou konceptuálnou mocou globalizátorov, všetko pre likvidáciu akéhokoľvek útlaku národov Ruska, bude realizovať tvrdé a rozumné riadenie migračných procesov.
KSZ navrhuje nasledovnú štruktúru najvyšších štátnych orgánov, ktoré zaistia bezkrízové a bezkonfliktné riadenie všetkých sociálnych, politických a ekonomických procesov. Všetkým milovníkom „štruktúrnych zmien“ zároveň pripomíname, že ľubovoľná štruktúra je len jednou sedminou z Plnej funkcie riadenia (vysvetlenej v DVTR) a že ľubovoľnú štruktúru je možné prispôsobovať na riešenie rôznych cieľov riadenia, čo zase zodpovedá rôznym koncepciám riadenia[2].
Ponúkaná štruktúra najvyšších orgánov riadenia Ruska je nasledovná:
- Najvyšší vládca (NV) Ruska – hlava štátu.
- Prognosticko-konceptuálne centrum (PKC). NV priamo komunikuje s PKC a pri rozhodovaní sa spolieha na odporúčania PKC. PKC sa skladá z výborov zameraných na všetky oblasti života spoločnosti.
- Štátna plánovacia komisia. Je plne podriadená NV.
- Štatistický úrad. Je plne podriadený NV.
- Centrálna banka. Je plne podriadená NV.
- Vláda. Je plne podriadená NV. Tvorí ju:
a) Ministerstvo vzdelávania, prípravy a preškoľovania kádrov.
b) Ministerstvo koordinácie vedeckých výskumov.
c) Ministerstvo spoločenskej bezpečnosti (zjednocuje v sebe MV, FSB a Ministerstvo tlače a masmédií).
d) Ministerstvo zdravotníctva.
e) Ministerstvo štandardov.
f) Ministerstvo financií a daní.
g) Ministerstvo energetickej infraštruktúry.
h) Ministerstvo dopravnej infraštruktúry.
i) Ministerstvo telekomunikačnej infraštruktúry.
j) Ministerstvo obchodu (jedno pre domáci aj zahraničný).
k) Ministerstvo priemyselnej infraštruktúry.
l) Ministerstvo poľnohospodárskej infraštruktúry.
m) Ministerstvo zahraničných vecí.
n) Ministerstvo obrany.
o) Ministerstvo pre odvrátenie mimoriadnych situácií a likvidáciu následkov po ich vzniku.
(S ministerstvom spravodlivosti sa nepočíta, aby nevznikali nadbytočné zákony, keďže príslušný výbor už bude v PKC) - Štátna Duma (ŠD). Spolupracuje s NV a PKC.
- Prokuratúra. Je pod správou ŠD.
- Najvyššia rada cti a práva (NRCP). Je pod správou ŠD.
- Regionálne centrá riadenia (okruh, republika, kraj, okres). RCR by vo svojich štruktúrach mali odrážať architektúru štruktúr centra. Je to nutné pre jednotnosť riadenia.
Podrobnejšie sú všetky procesy riadenia štátu a spoločnosti opísané v KSB.
[1] Pritom ľudia v referende hlasovali za zachovanie ZSSR. – pozn. prekl.
[2] Ešte o jednom modeli vybudovania spravodlivej štruktúry moci v Rusku a tiež o riadení ľudí, viď:
Jurij Muchin. Veda o riadení ľudí. Vysvetlenie pre všetkých. http://flibusta.is/b/77448 .
Pokračovanie nabudúce...