1. Vziať zodpovednosť na seba
Všetky dnes existujúce strany a politici v Rusku radi posudzujú jednotlivé problémy a uvažujú takým spôsobom, aby zodpovednosť vždy niesli jednotliví vykonávatelia, a nie politické strany. Treba dodať, že práve táto formulácia v programe KSZ (program existuje od roku 1999 a poznajú ho všetky politické strany) tlačila vedenie krajiny a stranu Jednotné Rusko k tomu, aby v roku 2007 začala hovoriť o „jednofarebnej vláde“ a nutnosti Jednotného Ruska niesť zodpovednosť. To znamená, že im to trvalo 8 rokov! Mimochodom, nielen Jednotné Rusko, ale aj ostatné strany preberajú jednotlivé body programu KSZ. No osvojiť si KSB a prevziať program KSZ v jeho plnosti záujem nemajú. Hlavnou príčinou je to, že si chcú zachovať svoj „elitárny“ status v davo-„elitárnom“ modeli spoločnosti. Každý, kto chce, sa o tom môže presvedčiť sám, ak si spraví chronologickú analýzu dokumentov ich strán a vyjadrení ich „lídrov“. V ďalšom texte už nebudem vyzývať iných politikov a strany, aby použili to, čo ponúka KSB a KSZ už od roku 1992. Všetky tieto fakty nám umožňujú tvrdiť, že KSB a KSZ sa už zúčastňujú riadenia procesov prebiehajúcich v Rusku. Mimochodom, tento fakt je zároveň praktickým potvrdením teoretických téz DVTR. Druhá vec je otázka efektívnosti takéhoto sprostredkovaného riadenia. Avšak to, že takéto riadenie existuje, je fakt!
KSB bola ponúkaná k praktickej realizácii všetkým politickým lídrom: jak „strane moci“, tak aj „opozícii“. No všetci sa vyhli zodpovednosti jej praktickej realizácie, čím opäť raz potvrdili, že sú iba bábkami v rukách globalizátorov – pohlavárov biblickej koncepcie riadenia. Práve pomocou takýchto „lídrov“ a „vodcov“ prebieha ničenie Ruska.
Lenže v podmienkach globalizácie nebude vyriešený ani jeden konkrétny problém, kým sa nezmení stratégia globalizácie. A nato je potrebné, aby niekto vzal na seba plnú zodpovednosť za riešenie tejto úlohy. KSZ na seba túto zodpovednosť berie.
KSZ OZNAMUJE všetkým ľuďom v našej krajine aj na celej planéte, že Rusko-ZSSR disponuje vlastnou konceptuálnou mocou, vlastnou koncepciou riadenia, vlastným spravodlivým plánom organizácie života spoločnosti a že KSZ berie na seba zodpovednosť za realizáciu tohto plánu.
2. Dať ľuďom znalosti
Všetkým členom spoločnosti (bez ohľadu na ich sociálny pôvod, národnosť a vierovyznanie) zaistiť neobmedzený prístup k ľubovoľne vysokým znalostiam. Len toto môže zaistiť stabilitu riadenia a samoriadenia všetkých procesov plynúcich v novom informačnom stave spoločnosti (viď Zákon času). Stabilný rozvoj zaisťuje ľudovláda!
Ľudovláda nespočíva v demokratických volebných procedúrach.
Moc – to nie je titul ani funkcia ministra či prezidenta, to nie je ceduľka na dverách ich kancelárií.
Moc – to je prakticky realizovaná schopnosť riadiť ľudí a procesy prebiehajúce v spoločnosti. A v dnešnom svete na realizáciu tejto schopnosti je potrebné ovládať určité znalosti. Každý v miere svojich znalostí a chápania „pracuje na seba“. Ale nie každý si už uvedomuje, že v miere svojej neznalosti a nechápania pracuje na tých, ktorí vedia a chápu viac ako on.
„Znalosti sú moc!“ A v prípade, ak demokracia, o ktorej všetci toľko hovoria, predpokladá „Vládu ľudu!“, potom ľudu treba dávať znalosti!
Táto úloha je mnohohranná a predpokladá uskutočnenie celého komplexu opatrení vo vede a vzdelávacom systéme. Konceptuálna strana „Zjednocovanie“ má takýto komplexný program. Jeho podstatu možno zhrnúť do frázy:
„od kódujúcej pedagogiky k metodologickej pedagogike“.
Na jej uskutočnenie je potrebné:
1) Zavŕšiť DRUHÚ kultúrnu transformáciu spoločnosti.
PRVÁ kultúrna transformácia, uskutočnená boľševikmi po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii, ktorá zlikvidovala negramotnosť, zoznámila národy Ruska s výdobytkami biblickej kultúry.
Čaká nás uskutočnenie DRUHEJ – svetonázorovej transformácie spoločnosti, pretože korene globálnej ekologickej, surovinovej, energetickej, duchovnej a všetkých ostatných kríz vyrastajú zo svetonázoru ľudí. Ide o to, že videnie a chápanie sveta tvoria základ správania sa a činnosti každého človeka. Svet je jeden a celistvý, a všetko v ňom je podmienené príčinno-následkovými väzbami. Len takéto chápanie sveta, ako celistvého procesu trojjednoty matérie-informácie-miery, môže priviesť ľudstvo na cestu bezkrízového rozvoja. Formovanie celistvého videnia a chápania sveta (svetonázoru) treba začať už v rodinách a predškolských zariadeniach, a pokračovať v tom na základných, stredných a vysokých školách všetkých profilov, či už technických alebo humanitných.
2) Zaistiť dostupnosť akokoľvek vysokého vzdelania pre všetkých ľudí bez ohľadu na národnosť, vierovyznanie, sociálny pôvod alebo materiálne zázemie. Všetky úrovne vzdelávania musia byť bezplatné. Školy pre „elity“ nesmú existovať, pretože pred Bohom sú si všetci ľudia rovní, neexistujú žiadni „vyvolení“ ani „zavrhnutí“ ľudia, a tým skôr deti. Najvyššia „latka“ vzdelania nesmie byť závisieť od hrúbky peňaženky, ale od samotného človeka v závislosti od jeho objektívnej (a nie predstieranej) mravnosti, schopností a pracovitosti.
3) Previesť vzdelávací systém z kódujúcej pedagogiky na metodologickú. Je to treba kvôli tomu, že v nových informačných podmienkach spoločnosti sa technika a technológie menia niekoľko ráz za život jedného pokolenia. A z toho dôvodu je prioritou neustále osvojovanie si nových a nových znalostí, a preto metodológia osvojovania si nových znalostí musí byť dostupná každému. Z tohto hľadiska treba prehodnotiť celý vyučovací a výchovný proces, všetky učebné programy a učebnice na stredných a vysokých školách, na priemyslovkách a odborných učilištiach, a tiež metodické príručky v predškolských zariadeniach. Dnes vo vzdelávacom systéme chýba metodológia samostatného osvojovania si nových znalostí a preto rastie aj čas potrebný na programovanie detskej psychiky čoraz väčším množstvom faktov. Najprv 8 rokov, potom 10 rokov, neskôr 11 rokov a 12 rokov. A čo bude ďalej? Dnešná ruská škola neučí vnímať a analyzovať život takým, akým je. Ak Rusko zavedie do vzdelávacieho systému metodológiu samostatného osvojovania si nových znalostí (DVTR), tak ako prvé na svete bude môcť skrátiť dobu výuky v systéme stredného vzdelávania na 8-9 rokov, a v systéme vyššieho vzdelávania na 3-4 roky.
4) V strednej škole (v prvom rade vo väčších mestách) sa treba vrátiť k oddelenej výuke chlapcov a dievčat, pretože z chlapcov treba robiť mužov a z dievčat ženy. Mužská a ženská psychika sa líši, a preto aj ich výchova a výučba musí prebiehať podľa celkom iných programov a učebníc. Treba to ale robiť tak, aby nedochádzalo k ich psychologickému a svetonázorovému odcudzeniu, ako keby boli z iných svetov. Preto školy by mali byť vždy spoločné, pre chlapcov aj dievčatá, a oddelené by mali byť len triedy (dievčenské a chlapčenské) v jednej škole, a do programu treba zaviesť aj niektoré spoločné predmety pre rôzne vekové skupiny, kde by dievčatá a chlapci mohli spolu komunikovať. Tento problém by sa dal vyriešiť zvýšením objemu estetickej a kultúrnej výchovy: hudba, zmiešané tance, spev, výtvarné umenie, atď., aby dospievajúci chlapci a dievčatá boli zjednocovaní spoločným vnímaním a chápaním sveta, a nie inštinktívnymi pudmi, na rozvoj ktorých sa orientuje súčasná výchova.
Stredná škola musí dávať široké vzdelanie, musí dávať široký základ všetkým deťom, nezávisle od ich sociálneho pôvodu a miery materiálneho zabezpečenia rodičov. V škole sa deti zoznamujú s kultúrou národa (rodný jazyk, literatúra, história, geografia a rôzne náuky formujúce osobnosť a patriotizmus), pritom sa učia cudzie jazyky, matematiku, fyziku, chémiu, astronómiu, základy výtvarného umenia, hudobnú výchovu. Osobitnú pozornosť treba venovať upevneniu zdravia (telocvik, zdravý životný štýl, pri ktorom myšlienky, slová a skutky musia tvoriť jeden celok). Skúšky treba robiť každý rok, počnúc od štvrtej triedy, v prvom rade formou osobného rozhovoru žiaka s učiteľom, a nie súčasnou metódou EGE, čo je vlastne dotazník, kde žiak „háda“ z viacerých možností, a z takéhoto dotazníka sa nedá posúdiť osobnosť ani potenciál skúšaného. Riešenie úloh a písanie slohových prác treba ponechať v existujúcej forme. Práve v procese školskej výučby sa odhaľujú schopnosti a nadanie človeka, po čom si každý môže vedome vybrať svoju životnú cestu. Takéto zdokonalenie školskej výučby o metodológiu poznávania sa dá uskutočniť znížením objemu povinného bifľovania, ktorým sa dnes tupo a nezmyselne programuje psychika detí.
5. Obnoviť bezplatný systém mládežníckych domov tvorby, krúžky a športové oddelenia v školách, tínedžerské a mládežnícke organizácie typu pionieri a zväzáci. Vrátiť všetko dobré, čo existovalo v Sovietskych časoch.
6. Obnoviť v zdokonalenej podobe systém odborno-technickej výuky, spraviť ho pružným, prispôsobeným k rýchlemu a kvalitnému prechodu na nové profesie a osvojenie si novej techniky a technológií.
7. Rýchlo zvýšiť prestíž profesie školského učiteľa, učiteľov vysokých škôl a priemysloviek, vychovávateľov a majstrov odbornej výuky. Ich práca musí byť dôstojne odmenená.
8. Vrátiť do škôl mužských učiteľov, vytvoriť na to potrebné zvýhodnenia a podmienky.
9. Prípravu kádrovej základne pre všetky školy treba viesť na novom svetonázorovom základe Koncepcie spoločenskej bezpečnosti. Pri menovaní ľudí na riadiace pozície treba dávať prednosť tým, ktorí si osvojili Koncepciu spoločenskej bezpečnosti.
Pokračovanie nabudúce...