Dňa 28. novembra 1995 sa konali parlamentné vypočutia v Štátnej dume Ruska, na ktorých sa posudzovala Koncepcia spoločenskej bezpečnosti, ktorá sa následne stala teoretickou platformou KSZ.
Týmto parlamentným vypočutiam predchádzalo množstvo prípravných prác. Vďaka energickým krokom prvých KSB aktivistov sa podarilo nadviazať kontakty s niektorými poslancami Štátnej dumy, konkrétne v bezpečnostnom výbore. Výsledkom toho sa v júny 1994 na príkaz predsedu bezpečnostného výboru V. I. Iljuchina konal seminár, na ktorom KSB prezentovali M. N. Ivanov, J. G. Kuznecov a K. P. Petrov. Bezpečnostný výbor dumy na seminár pozval odborníkov z ministerstva ekonomiky, inštitútu orientalistiky, histórie a ďalších vedcov z rôznych odvetví. Toto bolo prvé podujatie na pôde Štátnej dumy, ktoré umožnilo neskôr nadviazať stabilné informačné spojenie s mnohými asistentmi poslancov.
V apríli roku 1995 V. M. Zaznobin a K. P. Petrov prvýkrát prišli s KSB do Kremľa, kde sa uskutočnilo dlhé stretnutie so zástupcom Koržakova generálom G. G. Rogozinom, ktoré v mnohom predurčilo ďalšie šírenie KSB. Generál Rogozin sa v KGB zaujímal všetkým, čo bolo spojené s tzv. „paranormálnymi javmi“, senzibilmi a inými „nepochopiteľnými“ vecami. Práve vďaka vysvetleniu týchto „nepochopiteľných“ vecí z hľadiska KSB sa nám ho aj podarilo zaujať. Boli nadviazané stabilné a permanentné vzťahy s analytickým oddelením bezpečnostnej služby prezidenta (BSP). Bol nám „pridelený“ Koržakovov kamarát, už uvoľnený dôstojník v zálohe Oleg Alexandrovič Bryskin, kedysi slúžiaci ako telesný ochranca A. I. Brežneva. Okrem toho bol nám pridelený aj filmový štáb, ktorého úlohou bolo natáčať všetky podujatia s našou účasťou. Aký to malo účel? Odpoveď je zrejmá. Bolo treba analyzovať informáciu KSB aj to, ako ju vnímajú ľudia. Okrem toho mali zadanie doložiť všetku informáciu aj s komentármi „prvému mužovi“, t. j. Jeľcinovi. Veď v tom čase bolo všetkým zrejmé, že reformy v krajine neprebiehajú „ako by mali“ a že treba „čosi robiť“. A čo? – to nikto nevedel. Preto Jeľcin aj začal hľadať „národnú ideu“.
A na takomto pozadí sme vykonali rad svojich vedecko-praktických konferencií, vystupovali sme na podujatiach mnohých vedeckých inštitúcií, spoločenských a politických organizácií. To všetko bolo natáčané filmovým štábom.
Jedným z takých pamätných podujatí bola vedecko-praktická konferencia na tému „Nové metodologické základy pre vybudovanie systému bezpečnosti v Rusku (globálne technológie). Miesto a úloha silových štruktúr v navrhovanom systéme bezpečnosti. Riešenie problému prípravy kádrov“. Bolo to ešte v roku 1995, keď som bol zástupcom náčelníka vojensko-kozmickej akadémie A. F. Možajského v Petrohrade. Vtedy sa nám vďaka aktívnej informačnej práci na úrovni vedenia krajiny podarilo dohodnúť uskutočnenie takejto konferencie 2-3. októbra 1995 na základni akadémie A. F. Možajského. Bol vypracovaný podrobný plán prípravy a priebehu celej konferencie, zoznam účastníkov a pod. Plán bol zo strany BSP schválený zástupcom Koržakova generálmajorom Rogozinom, a zo strany Ministerstva obrany zástupcom veliteľa Vojensko-kozmických síl generálporučíkom Durnevom.
Boli rozoslané pozvánky do všetkých štruktúr štátnej moci: Administrácia prezidenta, Štátna duma, vláda a mnoho ďalších. Rovnaké pozvánky boli poslané aj do všetkých silových štruktúr: Ministerstvo obrany, Ministerstvo vnútra, FSB, Ministerstvo pre mimoriadne situácie, Pohraničná služba (tá bola vtedy samostatnou štruktúrou). Pritom pozvánky boli poslané nielen šéfom rezortov, ale aj náčelníkom vojenských akadémií a učilíšť podľa druhov a typov Ozbrojených síl. No a nakoniec, do všetkých médií.
Podľa plánu z Kremľa (BSP) mal byť hneď na začiatku konferencie prečítaný Jeľcinov pozdrav účastníkom a na konci mala byť zaslaná „Správa“ od účastníkov konferencie Jeľcinovi. Obsah bol nasledovný. V Rusku existuje stratégia (KSB), ktorá umožní dostať Rusko vo svete do popredia. Všetky silové štruktúry ju podporujú a sú pripravené podporiť Jeľcina v tom, aby sa postavil na čelo realizácie tejto stratégie. Rátalo sa aj s tým, že správa bude prijatá v predvečer 4. októbra – v deň vypustenia prvej umelej družice okolo Zeme (Sputnik-1, r. 1957), a ešte k tomu na kozmickej akadémii.
Starší čitatelia by si mali pamätať, a mladí čitatelia knihy by mali vedieť, že v roku 1995 „navrchu v Kremli“ už mnohí videli, že všetky „reformy“ vedú ku krachu, ale nevedeli, čo robiť. A „demokracia“ priviedla k tomu, že všetky silové rezorty sa od seba oddelili a viedli neviditeľný boj o „suverenitu“ každého rezortu. Popularita Jeľcina už bola skoro nulová, a voľby 1996 boli predo dvermi. V Kremli si uvedomovali, že „treba niečo robiť“. Ale nevedeli čo. My sme sa teda rozhodli využiť túto situáciu a zapracovať tam svoju KSB, aby sme oslovili široké masy ľudí. Tu treba pochopiť, že v tej dobe sme mali málo ľudí, nielen tých, ktorí KSB dokonale ovládali, ale aj takých, ktorí vedeli o jej existencii, ale o obsahu už moc nie. Preto bolo potrebné, ak použijem vojenskú terminológiu, vstúpiť s našou informáciou „do operačného priestoru“. Tým skôr, že „navrchu“, a teda aj v Kremli, mali len chabú predstavu o elementárnych základoch KSB, nehovoriac už o metódach a formách jej realizácie.
Zohľadnili a zaistili sme všetko. Mali sme dokonca dva rezervné varianty správania. No stále sme si neuvedomovali, aké hlboké procesy prebiehajú na „vrchole moci v Kremli“ a okolo neho.
Dňa 2. októbra na začiatok konferencie sa dostavili prakticky všetci predstavitelia zo všetkých pozvaných rezortov! S tým sme dokonca ani nerátali. Mimoriadne veľa bolo predstaviteľov z vojenských akadémií a učilíšť. Očividnou bola nízka účasť „nezávislých“ médií, čo opäť len svedčí o ich totálnej podriadenosti. Informácia o výsledkoch konferencie bola zverejnená len v „Komsomolskej pravde“, aj to v posmešnom tóne a až mesiac po skončení konferencie!
Vedecko-praktická konferencia mala prebiehať podľa schváleného (s pečiatkou) plánu v klube vojenskej akadémie A. F. Možajského. Klub sa nachádzal v starobylej budove, krásnej – jak zvonka, tak i zvnútra. To nebol klub, ale palác!
Všetci sa zhromaždili pri dverách, ale dvere boli zamknuté. Predstavte si tú scénu! Ja, zástupca náčelníka akadémie, generálmajor, ktorý pozval ľudí z celej krajiny, stojím pred zamknutými dvermi.
Začal som zisťovať, čo sa stalo. Ukázalo sa, že príkaz zamknúť dvere a neotvárať ich dal náčelník akadémie (dvojnásobný hrdina ZSSR) pilot-kozmonaut generálporučík Leonid Denisovič Kizim. Okrem toho, ako sa neskôr ukázalo, on zakázal dôstojníkom akadémie aj zúčastniť sa tejto konferencie. Všetko to bolo urobené podlo a nečakane. Vyjsť pred účastníkov a vysvetliť situáciu, Kizim odmietol. Tento „dvojnásobný hrdina“ sedel vo svojom kabinete a triasol sa od zbabelosti.
Ako sa už mnohí čitatelia iste dovtípili, tak toto rozhodnutie neprijal sám. Bol iba zbabelým vykonávateľom cudzej vôle. Rozkaz dostal od svojho priameho nadriadeného – veliteľa vojensko-kozmických síl generálplukovníka Vladimíra Leontieviča Ivanova. Ale ani on nemohol sám prijať takéto rozhodnutie a vystúpiť proti vopred schválenému dokumentu s Prezidentskou službou bezpečnosti, ktorý navyše dal vypracovať on sám (V. L. Ivanov). Potom kto mohol vydať takýto rozkaz? Existujú dve verzie.
Prvá. Takýto príkaz mohol vydať minister obrany Gračov. Dôvodom mohla byť jeho osobná konfrontácia s Koržakovom. No táto verzia je málo pravdepodobná, pretože načo by Gračov potreboval znova vstupovať do konfliktu s Koržakovom? Tým skôr, že Gračov mal k vede ďaleko. No a čo ak by sa konferencia uskutočnila a správa pre Jeľcina by bola prijatá? Ak by bolo všetko v poriadku, tak on aj Gračov by na tom mali zásluhu. Ak by to dopadlo zle, tak nie on bol iniciátorom, ale BSP…
Hoci netreba vylučovať ani možnosť, že niekto z „okolia“ Gračova ho „ovplyvnil bezštruktúrnym spôsobom“.
Druhá verzia má rovnako právo na existenciu. Ide o to, že generálplukovník V. L. Ivanov má ženu – Eleonóru Francevnu. A o roli žien v globálnom riadení sme toho v knihe napísali dosť. Ak vezmeme do úvahy, že práve počas riadenia a za bezprostrednej účasti V. L. Ivanova prebiehal rozpad kozmického odvetvia v krajine, tak je veľmi pravdepodobné, že práve on dostal rozkaz „štruktúrnym spôsobom“, aby zmaril konferenciu. V prospech tejto verzie svedčí aj ten fakt, že generálplukovník V. L. Ivanov bol v roku 1996 odvolaný z funkcie a prepustený do zálohy. Pritom toto odvolanie bolo pre existujúci „administratívny systém“ veľmi nezvyčajné. Bol odvolaný potichu, bez slávnostnej rozlúčky, bez štátnych vyznamenaní a dokonca i bez obyčajných papierových ocenení za „dlhoročnú službu“, ako to zvyknú robiť „v systéme“, bol odvolaný v predvečer 12. apríla – Dňa kozmonautiky. Takýto nečakaný a predčasný, navyše netypický „odchod na zaslúžený odpočinok“ prezrádza veľa. Podľa dostupných informácii do Kremľa predsa len „presiakli“ informácie o rozpade kozmických vojsk a úlohe Ivanova, ktorú v tom zohrával.
To však bolo až potom. A vtedy, 2. októbra 1995 sme stáli pred zamknutými dvermi klubu vojenskej akadémie A. F. Možajského. Dvojnásobný hrdina ZSSR generálporučík Kizim odmietol predstúpiť pred účastníkov konferencie a vysvetliť situáciu. Hrdina sa zľakol verejnosti. Telefonáty do Moskvy nič nevyriešili. No čas bežal… Účastníci konferencie, nechápajúci, čo sa deje, sa začali pomaly rozchádzať… Vtedy som sa rozhodol vypáčiť dvere klubu. To aj urobil podplukovník Vladimír Dmitrievič Krylov, zástupca náčelníka katedry fyzickej prípravy akadémie A. F. Možajského a jeden z propagátorov KSB (ktorý bol za to neskôr dočasne suspendovaný z Ozbrojených síl rovnako, ako sa to stalo aj mne).
Keď sme vošli od klubu, našli sme tam roztraseného náčelníka klubu v jeho vlastnom kabinete, ktorý sa kŕčovite snažil dovolať Kizimovi, no ten neodpovedal.
To ale nebolo ešte všetko. Ukázalo sa, že v klube vypli elektrinu, a v sále bez osvetlenia sa pracovať nedá. Okrem toho, Kizim poslal rotu kadetov 1. ročníka s tým, aby „vytlačili“ účastníkov konferencie z klubu! Viete si predstaviť tie zmätené oči 17-18 ročných mladíkov, ktorí nevedeli, ako sa v danej situácii zachovať? Oceňte sami tú podlosť zbabelého „hrdinu“…
Vtedy sme sa rozhodli použiť prvý rezervný variant, urobiť konferenciu v športovej hale. No aj tá bola zablokovaná. Navyše Kizim už povolal OMON. Avšak po rozhovore so mnou mi veliteľ OMONu vynadal, zobral svoju jednotku a odišli preč.
Dalo by sa to všetko opísať oveľa podrobnejšie a farbistejšie. Niekto z toho všetkého urobil videozáznam. Nakoniec bola konferencia urobená podľa druhého rezervného variantu v kine „25. októbra“, ktoré stálo hneď vedľa akadémie.
Lenže dovtedy sa už mnohí pozvaní hostia stihli rozísť. A hoci konferencia prebehla, už to nemalo ten efekt. Filmový štáb, ktorý nám bol pridelený, konferenciu samozrejme natočil. No ukázať ju Jeľcinovi, ako sa skôr plánovalo, akože „Boris Nikolajevič, pozrite sa, ako Vás podporujú všetky silové rezorty“, už nebolo možné. Takto náš plán bol zničený.
Ja som sa rozhodol vložiť tento fragment do knihy s tým zámerom, aby sa všetci dozvedeli, že v novembri roku 1995 bola príležitosť, ktorá mohla zmeniť rozvoj udalostí v Rusku. Situácia to umožňovala.
No zbabelosť náčelníka akadémie A. F. Možajského (dvojnásobného hrdinu ZSSR) generálporučíka L. D. Kizima a zbabelosť dôstojníkov akadémie, ktorí sa zľakli prísť na vedeckú (!) konferenciu, prakticky znemožnili využiť túto veľmi výhodnú príležitosť. Veď ak aj nie všetci dôstojníci, tak mnohí z nich vedeli o tom, čím sa zaoberám, poznali základné tézy KSB, pretože v akadémii sa šírila naša literatúra. Mal som prednášky aj pred dôstojníkmi, aj pred kadetmi. No nakoniec sa na konferenciu odvážilo prísť len niekoľko ľudí. To sú ozajstní dôstojníci! Ostatní za zľakli, čím zahanbili seba aj akadémiu.
Tieto udalosti sa odohrali v roku 1995.
Zlatým klincom celej kampane boli Parlamentné vypočutia v Štátnej dume Ruska. Tam boli pozvaní odborníci z popredných ministerstiev a rezortov, z mnohých vedeckých inštitúcií. Boli tam aj predstavitelia z Administrácie prezidenta, bezpečnostnej služby, FSB, Ministerstva vnútra, Ministerstva obrany, Ministerstva ekonomiky, Ministerstva vzdelávania, a ďalších.
Poradie vypočutí bolo určené príkazom predsedu Štátnej dumy Rybkinom. Organizáciu vypočutí mal na starosti bezpečnostný výbor ŠD a priama realizácia vypočutí bola zverená zástupcovi predsedu bezpečnostného výboru Nine Viktorovne Kriveľskoj (frakcia LDPR). Pochopiteľne, náš tím sa na príprave priamo zúčastňoval: pripravoval dokumenty, posielal ich všetkým budúcim účastníkom vypočutí. Príprava hlavného referátu bola zverená K. P. Petrovovi a jeho súčasťou bolo viac ako 30 schém a tabuliek. Referát obsahoval všetky základné tézy KSB a spôsoby jej realizácie v praxi.
S referátom, ktorý konkretizoval blok ekonomických otázok, vystúpil Jevgenij Grigorievič Kuznecov.
Počas diskusie o referátoch vystúpili zástupcovia takmer všetkých rezortov, ktoré sa zúčastnili vypočutí. Neodznel ani jeden prejav, ktorý by akýmkoľvek spôsobom, čo i len čiastočne, odmietal hlavné tézy KSB. Zazneli len drobné pripomienky, najmä k terminologickému aparátu KSB.
Výsledkom práce boli „odporúčania účastníkov Parlamentných vypočutí“, ktoré boli jednohlasne prijaté všetkými účastníkmi.
To bol úspech. Mysleli sme si, že po takomto grandióznom úspechu naberie zavádzanie KSB do života spoločnosti novú kvalitu. No ukázalo sa, že to nebude také jednoduché. Keďže vypočutia prebehli na konci roku 1995, po čom nasledovali voľby do Štátnej dumy, a v roku 1996 sa mali konať prezidentské voľby, tak bolo jasné, že Bezpečnostná služba prezidenta, ktorá s nami spolupracovala, sa zaoberala práve otázkami volieb. A napriek tomu, že sme sa všemožne snažili presvedčiť vedenie BSP začať riešiť problémy z pozície KSB, tak oni sa aj tak rozhodli pracovať po starom. A prehrali. Porazil ich Čubajs, keď u neho zaistili „krabicu od xeroxu“ s 500 tis. dolármi. Jeľcin sa tak ocitol pred voľbou: buď priateľstvo s verným Koržakovom, alebo Čubajsove peniaze. Jeľcin si vybral to druhé… Pustil tajné služby k vode. Koržakov a jeho tím boli vyhodení z Kremľa, a naše možnosti vplývať na situáciu sa prudko zmenšili. Mnoho vecí sme museli začínať od začiatku. Ale to je už druhá história…
Napriek tomu, to hlavné sa podarilo. KSB prešla režimom parlamentných vypočutí, na ktorých bola schválená a odporučená k implementácii do spoločnosti.
KSB prešla tou najvyššou expertízou v krajine, expertízou na štátnej úrovni v Štátnej dume. Veď na vypočutiach boli poprední špecialisti zo všetkých hlavných ministerstiev a rezortov, ktoré určujú život krajiny. Aká expertíza môže byť ešte vyššia od tohto? A toto sa už nedá zahovoriť ani zamiesť pod koberec.
A keďže KSB je teoretickou platformou KSZ, tak sa ukazuje, že KSZ je jedinou politickou stranou v štáte, ktorej ideológia (teoretická platforma) bola schválená na najvyššej štátnej úrovni – expertízou v Štátnej dume. Žiadna iná politická strana sa nemôže pochváliť ničím podobným. A my môžeme!
Preto ma občas udivuje strach niektorých ľudí: „Vy hovoríte také veci!“ Ale práve v „týchto veciach“ je východisko zo slepej uličky reforiem. A práve v absencii „týchto vecí“ u všetkých ostatných politických strán sa skrýva príčina toho, že oni, po prvé, nedokážu v krajine zmeniť nič k lepšiemu, a po druhé, všetci potichu odchádzajú do zabudnutia. Teraz je už všetko to, o čom sa tam hovorilo, minulosťou. No stále zostáva aktuálnou otázka o vyvedení Ruska zo slepej uličky reforiem. Pre nás je očividné, že bez KSB sa to urobiť nedá. Práve preto KSB stavia na prvé miesto úlohu šírenia KSB v spoločnosti a transformácie spoločnosti na jej základe vďaka vstupovaniu ľudí do riadenia a preberania riadenia všetkých sociálnych a ekonomických procesov nášho štátu a spoločnosti.
(…)
Koncepcia bola ešte pred pučom 1991 ponúknutá Gorbačovovi a Kriučkovovi, potom bola ponúknutá Jeľcinovi. V roku 1995 na parlamentných vypočutiach, kde boli odborníci zo všetkých ministerstiev a rezortov, bola jednohlasne prijatá a odporučená k implementácii, no tu sa to všetko zastavilo. Ponúkali sme KSB aj lídrom všetkých politických strán, no ukázalo sa, že im nevyhovuje: buď nezodpovedala ich mravnosti, alebo ich rozumu. To zabralo niekoľko rokov.
Nakoniec sme sa rozhodli konať sami. Založili sme Konceptuálnu stranu „Zjednocovanie“. Dostať sa do Štátnej dumy pre nás nie je samoúčelné. Tribúna v Štátnej dume zvýši možnosti našej strany ovplyvňovať život v krajine a oboznámiť s KSB všetkých ľudí.
Z knihy generála K. P. Petrova "Tajomstvá ovládania ľudstva II"