14. Znižovať ceny a zvyšovať platy

„Hodnota“ čohokoľvek je kategóriou, ktorú si vytvorili ľudia. Existuje len v sociálnej organizácii spoločnosti. V samotnej prírode nič také, ako „hodnota/cena“, neexistuje. Zem, hlbiny planéty ani voda žiadnu hodnotu (cenu) nemajú. Tvrdiť opak je satanizmus. Ich hodnotu (cenu) stanovujú celkom konkrétni ľudia svojvoľne. Táto svojvôľa je daná ich mravnosťou. A mravnosť sa v spoločnosti formuje na základe celkom konkrétnej koncepcie organizácie života, celkom konkrétnej konceptuálnej moci.

Marxistická „pracovná teória hodnoty“ tvrdí, že „cena tovaru“ je určovaná „množstvom práce“. „Množstvo práce“ je dané dĺžkou času výroby nejakého produktu („spoločensky nevyhnutný čas“). Ale čo je to za čas, nikto nevysvetlí. A naozaj: „Aký normovač a podľa akých pravidiel porovná prácu sústružníka a vedeckú prácu jadrového fyzika?“

Preto aj výška mzdy sa po celom svete určuje svojvoľne. Lenže svojvôľa môže byť buď mravná, alebo nemravná, čo závisí od príslušnej koncepcie.

Monopol na riadiace znalosti umožňoval manažérom v nespravodlivej koncepcii pýtať si vysokú cenu za produkt svojej riadiacej práce. Tak výplaty najvyššej administrácie v porovnaní s priemernou mzdou (podľa údajov z roku 1980) boli vyššie: v USA 110-násobne, v NSR 21-násobne, v Japonsku 17-násobne. Pokiaľ išlo o kvalitu riadenia, prejavujúcu sa v produktivite práce, tempe rastu výroby a kvalite sériovej produkcie, tak poradie krajín bolo opačné, čo sa potvrdzuje aj v súčasnosti.

V spravodlivej spoločnosti, žijúcej podľa koncepcie „K Božiemu kráľovstvu“, to takto byť nemôže, pretože riadiace znalosti sú v KSB dostupné všetkým a spoločnosť nebude trpieť nedostatkom kvalifikovaných manažérov. V podmienkach nespravodlivej koncepcie manažéri špeciálne vytvárali situácie, keď ich zdanlivo nebolo kým nahradiť. Vďaka tomu si diktovali monopolne vysoké ceny za svoju riadiacu prácu.

KSZ bude realizovať dlhodobú nepretržitú politiku stabilného znižovania cien tovarov z kategórie demograficky podmienených potrieb.

V cenníku (t.j. v zozname aktuálnych cien všetkých tovarov a služieb, vrátane riadiacich a informačných produktov) sa prejavuje vektor chyby riadenia a samoriadenia celej spoločnosti (t.j. ide aj o chyby vo vzdelávaní, aj vo výchove, aj v zdravotníctve, aj v umení, aj v obrane, atď.). Avšak táto celková chyba riadenia krajiny sa prejavuje v jednej zo sfér života spoločnosti – vo sfére ekonomiky, a konkrétne: v podobe cien rôznych tovarov a služieb.

Čím je vyššia kvalita riadenia krajiny, tým je menšia chyba riadenia, tým sú nižšie ceny. To znamená, že treba riadiť spoločnosť tak, aby:

  • objemy výroby boli dostatočné (a ak nie sú dostatočné, treba ich zvýšiť),
  • ceny sa znižovali,
  • mzda a ďalšie finančné odmeny rástli, ale rástli pomalšie, než objemy výroby tovarov a služieb.

KSB zaisťuje možnosť dosiahnuť takúto kvalitu riadenia.

Všetko to musí mať stabilný charakter. Takýto zámer si vyžaduje zmysluplné zasahovanie štátu do výroby a distribúcie.

Naše mzdy, dôchodky, blahobyt a spokojnosť závisia nielen od toho, ako pracujeme, ale predovšetkým od toho, ako nás riadia!

Zákon hodnoty (cena tovarov a služieb) v národnom hospodárstve štátu, to je vždy svojvôľa (ale svojvôľa príslušnej konceptuálnej moci). Tento zákon hodnoty (cena tovarov) sa formuje pod vplyvom:

  • úverovej politiky,
  • dotačnej politiky,
  • daňovej politiky,
  • poisťovacej politiky,
  • priameho zastropovania cien „základných“ tovarov (ropa, plyn, obilie, atď.).

Preto kreditno-finančný systém je prostriedkom riadenia národného hospodárstva krajiny, riadenia procesu výroby tovarov a služieb, procesu spotreby tovarov a služieb.

Súčasný nemravný kreditno-finančný systém (KSF), zameraný na uspokojovanie degradačno-parazitických potrieb, treba nahradiť takým KFS, ktorý sa bude zameriavať na uspokojovanie demograficky podmienených potrieb obyvateľstva, čo umožní znižovať ceny a zároveň zvyšovať výplaty (ako to bolo za J. V. Stalina).

15. Dôstojne platiť za ľudskú prácu

Stanovíme spravodlivé ohodnotenie ľudskej práce. V spravodlivej spoločnosti, ktorú presadzuje KSB, nemôžu existovať monopolne vysoké ceny za riadiacu prácu. Takáto monopolne vysoká cena riadiacej práce existuje v spoločnostiach, kde panuje nespravodlivá koncepcia riadenia, a je založená na monopole „elít“ na riadiace znalosti. Likvidácia tohto monopolu automaticky zlikviduje aj monopolne vysoké odmeny za riadiacu prácu, pretože zmizne deficit kvalifikovaných manažérov.

KSZ však nie je za mzdové rovnostárstvo! Nepochybne, v našej spoločnosti je rozdiel medzi prácou sústružníka a prácou riaditeľa závodu. Lenže ako a čím porovnať ich rozdielnu pracovnú činnosť a odzrkadliť ho v mzde? Je očividné, že sa to dá urobiť iba svojvoľne, t.j. opäť je tu potrebná svojvôľa. A existujú len dva druhy svojvôle: mravnánemravná.

Nemravná svojvôľa nespravodlivej Západnej biblickej koncepcie stanovila desaťnásobné až stonásobné mzdové rozdiely.

Naša mravná svojvôľa stanoví rozdiel v odmeňovaní práce pre začiatok rádovo v jednotkách násobkov (2 – 3-násobok).

Pritom táto riadiaca práca sa bude odmeňovať podľa „princípu žatvy“, podľa výsledkov riadenia, podľa „kvality riadenia“ (viď DVTR). Napríklad, riaditeľ agrofirmy dostáva každý mesiac počas roka priemernú výplatu, aká existuje v jeho kolektíve. Po skončení „žatvy“, keď je pozbieraná „úroda“ a výsledky riadenia celého hospodárstva sú viditeľné, môže dostať podľa zásluh. Ak sú výsledky dobré (dobrá úroda, postavená cesta do mesta, opravená dedinská klubovňa, postavený nový chliev, sklady zeleniny), tak nech dostane 2-3 (alebo viac) ročné platy! Ty, ako sústružník, si „vysústružil dobrú súčiastku“, preukázal si dobrú „kvalitu riadenia“.

Ak je však „kvalita riadenia“ zlá, tak, prepáč, ale zostaneš iba s priemerným mesačným platom. Aj to len za podmienky, že kolektív ťa ponechá na pracovnej pozícii. A ľudia tohto kolektívu tiež musia správne chápať všetko, čo sa deje v hospodárstve, a nie si hľadieť iba svoje. Takýto postoj možno dosiahnuť len pri formovaní u nich Ľudského režimu psychiky a poskytnutí im všetkých znalostí o riadení.

Pokračovanie nabudúce...

1 komentář

  1. tato část KSB ohledně hodnoty je pro mě nepřijatelná a velkým zklamáním. Komentáře gen. Petrova jsou velmi překvapující, ukazují naprosté nepochopení základních pojmů. Říkám to jako absolvent VŠE s hlubokým zájmem o politickou ekonomii. Z tomuto článku – pracovní teorii hodnoty rozpracovali v začátcích klasici anglické politické ekonomie Adam Smith a David Ricardo, řadu věcí nedokázali vysvětlit, a to provedl až Karel Marx s vysvětlením vzniku nadhodnoty. Nenávist vůči němu ze všech stran je pouze ideologická – dodnes jeho teorii nikdo nevyvrátil… Pokud to někdo nechápe, není to chyba Marxe. Mluvit o tom, že výška mzdy a hodnota zboží se určují svévolně, svědčí o naprostém nepochopení jejich podstaty. Je na úrovni blábolu „Jako hrušeň plodí ovoce, kapitál nese úrok…“

Napsat komentář

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..