13. Realizovať trhovú ekonomiku v súlade s plánom
Dnešné „ekonomické autority“ stavajú plánovanú a trhovú ekonomiku proti sebe. Ľuďom vnútili názor, že:
- plánovaná ekonomika je nútená regulácia výroby a spotreby produktov formou direktívno-adresného riadenia Ústredným výborom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (rozkazovo-administratívny spôsob riadenia).
- trhová ekonomika je kráľovstvom slobody, v ktorom možno voľačo voľakde kúpiť, a potom to predať ešte drahšie. Môžeš si vyrábať čo len chceš, najímať koho chceš, atď. Pritom sa ľuďom vštepuje názor, že „trh“ sám od seba všetko vyrieši: sám určí koľko čoho všade treba a koľko čo bude stáť. To znamená, že „dopyt“ bude rozhodovať o tom, koľko čoho je kde treba. T.j. všetko sa deje „samo od seba“. A štát má iba vyberať dane a kontrolovať akýsi „štátny sektor“.
V skutočnosti to tak ale nie je! Z pohľadu DVTR:
- „PLÁN“ – to je vektor cieľov riadenia.
- „TRH“ – to je bezštruktúrny spôsob riadenia národného hospodárstva. Je to len jeden zo spôsobov dosiahnutia cieľa. A ak nie je určený cieľ? To znamená, že aj pri „trhu“ musí nutne existovať „vektor cieľov“ – plán.
Záver:
Nemožno stavať proti sebe „plán“ a „trh“. Bola by to hlúposť alebo úmyselné záškodníctvo, pretože by stavali proti sebe „vektor cieľov“ (plán) a jeden zo „spôsobov riadenia“ – bezštruktúrny spôsob (trh). Bolo by to analogické, ako keby človek staval proti sebe mesto a jednu z ciest, ktorá do tohto mesta vedie: „čo je lepšie?“
1. Ekonomiku krajiny musí štát riadiť jak štruktúrnym, tak aj bezštruktúrnym (trhovým) spôsobom. Musí to robiť plánovito na základe a) perspektívnych, b) päťročných a c) ročných plánov, ktoré treba spresňovať podľa situácie. Ekonomiku treba dolaďovať pomocou regulácie cien a daňovo-dotačnej politiky štátu.
2. CIEĽOM riadenia ekonomiky musí byť uspokojovanie potrieb psychicky a mravne zdravých pracujúcich ľudí, a nie túžob zlodejov a parazitov, ktorí si namýšľajú, že sú „pánmi“. Degradačno-parazitické potreby treba potláčať zvyšovaním cien luxusných tovarov, alkoholu, tabaku a všetkých druhov „elitárnych služieb“.
Preto KSZ navrhuje nasledovné prioritné opatrenia na vyvedenie krajiny z krízy:
1. Radikálne reformovať CB, ponechajúc jej najmä funkciu organizácie peňažných tokov a dozoru nad bankovým systémom v krajine. Funkciu emisie platobných prostriedkov odovzdať Štátnej pokladnici. Príjem z emisie treba urobiť majetkom štátu.
2. Pustiť do obehu energorubeľ, ktorý by bol krytý energetickými zdrojmi našej krajiny (plyn, ropa, elektrická energia), vrátiac peniazom tovarovú formu, ktorú stratili výnosom prezidenta USA v roku 1971, keď prestala platiť Brettonwoodska dohoda o krytí dolára zlatom.
3. Zaistiť stabilitu energorubľa prechodom od krytia zlatým invariantom k energetickému invariantu. Peňažná masa v obehu musí byť dostatočná na fungovanie národohospodárskeho komplexu a musí zodpovedať jeho veľkosti a energetickej zabezpečenosti, a nie veľkosti zlatých rezerv. Pritom veľkosť peňažnej masy sa nesmie meniť ani v prípade, ak by sa v krajine nenachádzal jediný gram zlata, jediný dolár.
4. Vydať legislatívny zákaz bezprácneho príjmu – úžerníctva. Peniaze sa musia poskytovať výlučne na bezúročnom základe, základná úroková sadba CB musí byť prísne rovná nule.
5. Vydať legislatívny zákaz zvyšovania cien energetických nosičov a cien taríf prirodzených monopolov[1]. Takéto zvyšovanie cien je iba nástrojom roztáčania inflácie a destabilizácie výrobného komplexu Ruska formou impulzného vybudenia medziodvetvových cenových proporcií. V podmienkach fungujúceho energoinvariantu zvýšenie cien energetických nosičov mení len cenový rozsah, ale podstata ostáva nezmenená.
6. Vydať legislatívny zákaz platieb za ruský export ľubovoľnou menou okrem ruského energetického rubľa. Vykonať jeho dodatočnú emisiu, krytú ruskými zdrojmi, na poskytnutie pôžičiek európskym štátom žijúcim z ruských zdrojov. Pritom energorubeľ sa stane konvertibilnou stabilnou menou, pretože objem nášho exportu dvojnásobne prevyšuje objemy importu.
7. Zaistiť stabilné zvýšenie kurzu rubľa voči doláru. Odmietnutím dodávať ruské zdroje na svetový trh za doláre. Dnes je rubeľ žiadaný v Európe, pretože si zaň možno kúpiť ľubovoľné bohatstvá Ruska.
8. Nahradiť dolárový papier (dnes prevládajúci v úsporách občanov) za plnohodnotné energetické ruble, vyhnúť sa pritom administratívnemu diktátu, ale využiť metódy trhovej ekonomiky a tendenciu posilňovania rubľa.
9. Vrátiť štátom nahromadené dolárové prostriedky na papierových nosičoch späť medzinárodným veriteľom, a zbaviť tak krajinu zahraničného úžerníckeho otroctva.
10. Prijať nový zákon o hlbinách zeme, ktorý by zachovával ľubovoľné vyťažené nerastné bohatstvá v celospoločenskom (štátnom) vlastníctve ako prostriedok zabezpečenia rubľa. Všetky ťažobné spoločnosti musia mať príjmy priamoúmerné množstvu svojej práce.
Okrem riadenia peňazí v krajine KSZ navrhuje nasledovné opatrenia na zlepšenie riadenia trhovej ekonomiky:
1. Investovanie a úverovanie podnikov vyrábajúcich reálnu produkciu vykonávať na bezúročnom základe.
2. Zníženie daňovej záťaže výrobcov na 10-15% z príjmov.
3. Zrušenie všetkých daní a zavedenie jednotnej dane z obratu.
4. Stimulácia domácich podnikateľov, ktorí sú výrobcami tovarov a služieb, všemožná pomoc pri ich vzniku a rozvoji. Práve títo mladí a podnikaví ľudia z malého a stredného biznisu sa musia stať kádrovou rezervou na vyvedenie Ruska z krízy.
5. Zavedenie dodatočného cla na tovary zahraničných výrobcov.
6. Vytvoriť jednotný automatizovaný systém evidencie v Rusku vyrábaných tovarov a služieb, čo umožní zlikvidovať medzivrstvu parazitov-prostredníkov a prepojiť výrobcov priamo jeden na druhého. To všetko uľahčí výber daní, umožní zbaviť sa reklamy, ktorá zbytočne plytvá zdrojmi a peniazmi. Zaviesť trestnú zodpovednosť za uvedenie nedôveryhodnej informácie do jednotného automatizovaného systému o množstve a kvalite vyrábanej produkcie a poskytovaných službách.
7. Odstrániť „prietrž ekonomiky“: trhy „cenných“ papierov, valutový trh, surovinové a ďalšie burzy. Zaviesť trestnú zodpovednosť za všetky druhy úžerníctva a vytváranie parazitických štruktúr.
8. Vytvárať finančno-priemyselné skupiny (FPS). Medzi výrobcom a spotrebiteľom nesmú existovať prostredníci-paraziti. Musia tam byť len infraštruktúrne útvary na premiestňovanie tovarov. To zaistí zníženie maloobchodných cien tovarov bežnej spotreby.
9. Obnoviť štátny a ľudový dozor nad prácou riadiaceho aparátu, distribúciou tovaru, materiálnych a duchovných bláh. Produkty rozdeľovať spravodlivo, v záujme všetkých výrobných aj riadiacich pracovníkov, a nie v záujme parazitov, ktorí si namýšľajú, že sú „pánmi“ („elitou“).
10. Implementovať najnovšie poznatky vedy a techniky. Prioritný význam prikladať zavádzaniu do praxe nových bezpečných, lacných a ekologicky čistých zdrojov energie, tvoriacich základ priemyslu a poľnohospodárstva.
11. Vytvoriť strategické rezervy surovín a energetických nosičov na zaistenie stability ekonomiky v prípade vzniku mimoriadnej situácie a kvôli nezávislosti ruskej ekonomiky voči umelo vytváranému kolísaniu cien a konjunktúre na svetových trhoch.
[1] Medzi prirodzené monopoly patria napr.: distribúcia vody, elektriny, plynu, správa kanalizácie, atď. – pozn. prekl.
Pokračovanie...