12. Nahradiť dolár a euro energetickým rubľom
Urobiť zo zahraničného obchodu štátny monopol
KSZ sa vo svojej globálnej politike bude snažiť celosvetovo presadiť určovanie kurzu valút na základe energetickej zabezpečenosti krajiny.
Výroba všetkých tovarov a služieb je založená na využívaní dvoch druhov energie:
- biogénnej (ľudí, zvierat, rastlín);
- technogénnej, ktorá je vyrábaná technickými zariadeniami (elektrárne všetkých typov).
Potenciál biogénnej energie závisel predovšetkým od úrody obilnín a množstva siláže, ktoré sú základom živočíšnej výroby, od ktorej súhrnne záviseli aj možnosti nasýtenia obyvateľstva, a teda aj života ľudí. Z tohto dôvodu v spoločnosti musí platiť príslovie: „OBILIE je základom všetkého!“ V KSB je to dokázané matematicky.
Priemyselná výroba je obmedzená kapacitou všetkých prvotných zdrojov elektrickej energie. Práve z toho dôvodu počas posledných 100 rokov rast výroby spotrebnej produkcie kopíroval krivku rastu výroby prvotných zdrojov energie. Priemerné ročné tempo rastu energetického potenciálu bolo maximálne 5%. Objem rastu spotreby rástol maximálne 3% ročne, keďže časť energetického potenciálu sa použila na obnovu materiálovo-technickej základne.
Z toho vyplýva, že priebežná sumárna platobná sila spoločnosti musí zodpovedať kapacite všetkých prvotných zdrojov elektrickej energie. Určuje to štandard energetickej zabezpečenosti platobných prostriedkov v kreditno-finančnom systéme.
V takomto prípade pri určovaní konverzných kurzov valút jednotlivých štátov mizne akákoľvek svojvôľa a zostáva len energetická zabezpečenosť platobných prostriedkov v týchto štátoch.
A koľko máme v Rusku hydroelektrární? Aké sú objemy ťažby uhlia, ropy, plynu? Aké máme rezervy týchto surovín? A koľko majú v Európe veterných elektrární? Aké majú zásoby uvedených surovín? Pri takomto férovom zadaní otázky sa náš energorubeľ stane najzabezpečenejšou valutou sveta. Lenže takéto zadanie otázky si vyžaduje, aby sme ukázali celému svetu svoju konceptuálnu moc.
Všetko vyššie uvedené znamená, že absolútny kurz peňažnej jednotky je:
1. Štandard jej energetickej zabezpečenosti.
2. Koncepcia riadenia energetického potenciálu krajiny, ktorá sa prejavuje v technológiách a v jednote spektier výroby a spotreby.
3. Kvalita riadenia na základe tej koncepcie, ktorá sa opiera o spoločenský konsenzus, čo pomôže predchádzať sabotážam a odporu voči nej. Veď iste budete súhlasiť, že elektrickej energie môže byť mnoho, ale môže sa ňou zbytočne plytvať.
Pri takomto prístupe je dobre vidno, že základom vysokých kurzov valút „vyspelých“ krajín sú energetické zdroje „nerozvinutých“ krajín.
KSZ tvrdí, že zahraničný obchod sa musí stať štátnym monopolom.
Rusko je sebestačným štátom, preto pri správnej organizácii a šetrnom vedení národného hospodárstva náš ľud môže žiť v dostatku čisto z vlastných zdrojov. To ale neznamená, že Rusko by sa malo izolovať od sveta. Naša krajina môže a aj by mala obchodovať so svetom, ale iba na vzájomne výhodnom základe bez akýchkoľvek „politických alebo ideologických podmienok“ zo strany takzvaného „svetového spoločenstva“. Začleňovanie ekonomiky Ruska do svetovej ekonomiky podľa plánov pohlavárov Západnej civilizácie je pre našu ekonomiku i ľud zhubné, pretože naše klimatické a geografické podmienky robia naše tovary na svetovom trhu v podmienkach Západnej biblickej koncepcie rozvoja nekonkurencieschopnými.
Dnešný export surovín a energetických nosičov je prechodný jav, pretože môže byť ziskovým len do opotrebovania základného vybavenia ťažobných odvetví, ktoré bolo budované ešte v sovietskom období, alebo do vyčerpania nálezísk. Okrem toho, treba sa dívať aj dopredu, myslieť na budúce pokolenia, aj tie budú potrebovať suroviny a energetické nosiče. Dnes Rusko nemôže zo dňa na deň zastaviť export surovín a energetických nosičov, no malo by ho neustále znižovať za tých podmienok, ktoré existujú dnes, až napokon celkom vynulovať všetko dnes existujúce bezprávie počas piatich rokov. Export treba realizovať len za energetické ruble a exportovať len tie tovary, ktorých výrobná cena je výrazne nižšia než ceny na svetových trhoch a ktoré nechýbajú na vnútornom domácom trhu.
Importovať možno len tie tovary, ktoré sú pre krajinu životne dôležité a ktoré sa nedajú vyrobiť v Rusku alebo je ich výroba príliš drahá a stratová. Môžu sa tiež kupovať perspektívne modely strojov a zariadení na uľahčenie procesu ich domácej výroby.
Celý zahraničný obchod musí byť monopolom štátu a prinášať peniaze do štátnej kasy. Na realizáciu tejto činnosti treba založiť Výbor pre zahraničný obchod. Do účasti na obchodných operáciách treba zapájať len odborníkov, ktorí už preukázali svoju vernosť Vlasti a nezištnosť.
Úmyselné poškodenie štátnych záujmov pri obchodovaní so zahraničím treba prirovnať k Vlastizrade.
Ekonomické vzťahy treba rozširovať v prvom rade s krajinami bývalého ZSSR, Mongolskom, Čínou, islamskými štátmi, Indiou a krajinami tretieho sveta.
Realizácia všetkých týchto opatrení nám pomôže upchať tie diery, ktorými odteká bohatstvo nášho ľudu za hranice. Je to veľmi dôležité, pretože dnes viac ako polovica v Rusku vyrobenej produkcie sa rozkradne a odchádza za hranice (najmä na Západ), podporujúc ekonomiku krajín „zlatej miliardy“ a ožobračujúc Rusko. Za týždeň sa z Ruska nenávratne odplaví tovar v hodnote 8 miliárd dolárov. Preto štát nemá peniaze ani na obranu, ani na políciu, ani na dôchodky, ani na vzdelávanie, ani na vedu, ani na zdravotníctvo, a v podstate na nič. Rozpočet obrovskej krajiny Ruska je porovnateľný s rozpočtom malinkého Slovenska.
O vstupe Ruska do WTO možno uvažovať až po štandardizácii jednotného konkurencieschopného obchodného systému na území SNŠ a keď budú naši odborníci pripravení začleňovať záujmy ďalších krajín do svojho vektora cieľov.
Pokračovanie nabudúce...