O homosexualite vo „vysokých kruhoch“

Druhá strana problematiky biopolí v sexe je spojená s homosexuálmi a ďalšími zvrhlíkmi. Pohlavný styk homosexuálov, ako je známe, je neplodný. Ale čo sa deje v biopoliach zvrhlíkov? Sú neplodní aj v biopoľovej rovine tak isto, ako v telesnej? Aký vplyv majú na kolektívnu psychiku spoločnosti a jej podmnožiny, a tiež na biosféru Zeme? – Odpoveď na tieto otázky tradičná veda poznať nechce! A to je škoda…

 Kým „tradičná“ medicína a psychológia (a obzvlášť sociológia) dávajú prednosť nehľadaniu odpovedí na tieto a ďalšie otázky, tak zvrhlíci žiadajú pre seba exkluzívny spoločenský status a ochranný postoj zo strany celej spoločnosti, prezentujúc sa v mnohých prípadoch ako „skutočná elita ľudstva, hnacia sila kultúry“ atď. Ak sa pozrieme na biopolia a kolektívnu psychiku spoločnosti, v ktorej majú voľnosť zvrhlíci, ktorých psychika je svojim režimom vzdialená aj normálnej zvieracej, aj normálnej človečej, potom by sa diskusie, či treba túto spoločenskú nečistotu pestovať a chrániť, mali rozhodne zastaviť a rázne prejsť k praxi nepretržitej a rôznorodej spoločenskej a kultúrnej hygieny.

Avšak, ako vyplýva z reálneho života krajín Západu, tak tam prebieha cieľavedomé vštepovanie homosexuality do života spoločnosti. Robí sa to jak na štátnej úrovni, tak aj zo strany katolíckej cirkvi. Prejavuje sa to, napríklad, v uzákonení manželstiev párov rovnakých pohlaví. Známe je aj to, že homosexualita prekvitá v najvyšších hierarchiách moci rôznych krajín Západu. „Teplý“ život vedú mnohí predstavitelia takzvanej „elity“ spoločnosti. Snaha o propagáciu „homosexuálneho života“ prebieha aj teraz v Rusku. V čom je príčina?

Korene tohto javu ležia v dávnej minulosti. Starovekí mocnári (a to boli prevažne muži) s nevôľou cítili svoju závislosť od manželiek a blízkych žien, pretože sa im podriaďovali cez pohlavné inštinkty (viď. 7. kapitolu). Takýchto historických faktov je množstvo. No vedomú úroveň postoja k tejto podriadenosti mohli dosiahnuť len tí, ktorí mali vysoké chápanie „celkového chodu vecí“. A takými mohli byť len predstavitelia najvyššej kasty žrecov. Uvedomenie si a pochopenie svojej závislosti na ženách cez pohlavné inštinkty ich priviedlo k tomu, že sa s nimi prestali stýkať. Ale pohlavné inštinkty zostávali u žrecov aj naďalej… Čo s nimi? A tak začali formovať špeciálnu kultúru uspokojovania pohlavných inštinktov, dodávajúc im formu „vycibrenosti“, „vyberanosti“ a „vyvolenosti“. Takto sa homosexualita stala údelom zasvätených.

Lenže … šidlo vo vreci neutajíš.

O tomto jave sa počas histórie v určitých kruhoch vždy vedelo. V poslednej dobe sa vďaka Zákonu času začali všetky informácie predierať na povrch. Avšak do hĺbky pochopili tento jav iba nemnohí. Napríklad dnes veľmi populárny spisovateľ S. Alexejev vo svojej knihe „Az boga vedáju“[1] (str. 286-312) opisuje scénu rozhovoru kagana (cára) Chazárie s rochdanitom z Bizancie (tak S. Alexejev nazval jedného zo žrecov). Text je krátený s tým, že téma, ktorá nás zaujíma, ostáva zachovaná:

Kagan sa pomodlil v duchu a vošiel do podhviezdneho priestoru, rituálne sa poklonil a zastavil sa na prahu… Chrbtom k nemu stál rímsky legionár s hrubými chlpatými nohami. Mohutný trup pokrývalo brnenie z hovädzej kože s kovovými plátmi, niečo podobné mal na zápästiach a členkoch, a hlavu mu venčila hrebeňová prilba so zdvihnutým priezorom. Bol stelesnením bojovného ducha a mužskej sily. Obnažené časti tela boli natreté nejakou masťou tak, že rochdanit-legionár sa leskol ako socha.

Kým predchádzajúci vládcovia podhviezdneho priestoru vyvolávali chvenie už len svojim vysokým postavením a tajomnosťou existencie, tak tento uchvacoval vôľu ešte aj svojou majestátnosťou a krásou. A keď sa otočil a kagan uvidel jeho prísne tmavé oči, mimovoľne sa zachvel. Bol to nebeský vojak, archanjel, trestajúca ruka El Šaddaja!

Pred jeho pohľadom sa chcel ukryť, ale nedokázal odtrhnúť oči, a tak si zakryl dolnú časť tváre krajom svojho odevu, ako to robili ženy z jeho háremu. Rochdanit sa k nemu priblížil a tvrdou rukou mäkko odtiahol jeho napnutú ruku, čím mu odhalil tvár.

– Dovoľ mi vidieť tvoju tvár, božský cár! Tak dávno sme sa už nevideli…

Tento priateľský a dokonca nežný prístup zbavil kagana stiesnenosti. Už sa nedivil tomu, že rochdanit sa s ním rozpráva, ako so starým známym. Rochdanit si sadol na kamennú lavicu a ochladil svoje lesklé kolená.

– A preto sa ti zdá, že svet riadia slobodní a vznešení? Vôbec nie! – šteklivo sa zasmial. Neuraz sa, bohupodobný, ale rád sa bavím s naivnými cármi. Sú čistí, neskazení a nežní, lebo nie sú zaťažení vedomosťami. Anjeli! Napríklad, byzantský cár, taký arogantný a ľstivý voči iným, a ku mne príjemný a láskavý. Milujem ho už dávno! Germánov nemôžem zniesť, slovanov, sú hrubí a priami. Škandinávci, anjeli, sú chladní cári, nevyznajú sa v Tajomstvách sveta, moc si o sebe namýšľajú. Všetci sú slobodní a je s nimi nuda… Áno, prekrásny a božský kagan, otroci vládnu svetom! A kto ďalší by ním chcel ešte vládnuť? Slobodní nepotrebujú moc, tí sa vždy snažia od nej oslobodiť.

Slobodný človek existuje sám pre seba a dokonca ani svojmu pánovi nedá, čo mu patrí. Neodkrývam ti žiadne tajomstvo, slobodní nikdy nebudú chcieť pokoriť celý svet, ustanoviť nad ním svoju moc, pretože nechcú nikoho zotročovať. Sú predsa šľachetní! Hnusí sa im závislosť a ponižovanie iných!

Otroci, to je niečo iné! – otočil sa chrbtom k stolu. – V zajatí a ťažkostiach snívajú o svojej moci nad svetom, a ich túžba sa časom pozláti. Koho um je rafinovanejší? Koho duch je pevnejší a menej náchylný k rozkladu? Kto má silnejšiu túžbu žiť? Ten, kto nosí okovy! Sloboda ľud rozdeľuje, ale otroctvo ho zjednocuje. Slobodní sa nikdy nedokážu dohodnúť a spoločne kráčať k jednému cieľu; otrokov zjednocuje spoločný osud a jasný cieľ, ako okovy na krkoch. Keď otrok stretne na svojej ceste otroka, vždy v ňom nájde spoľahlivú oporu a verného spoločníka, a nebude sa hanbiť s ním jesť z jedného chleba. Čo však urobia dvaja slobodní ľudia, keď ich spojí osud? Určite sa pohádajú! Pretože každý z nich si myslí, že je pupkom sveta, že je vesmírom aj s jeho hviezdami a nebeskými telesami. Premohla ich pýcha, a to je, ako iste vieš, milovaný kagan, smrteľný hriech. Šľachetnosť vždy susedí s priamosťou, a preto častejšie vedie k vojne, než k mieru. Poviem ti viac: otrok je bližšie k pánovi! A preto podľa nášho zákona sa nazývame otrokmi božími. A prečo najvyšší Jehova vyčlenil spomedzi všetkých národov židovský národ a urobil z neho svojho vyvolenca? Dúfam, že si prešiel cestou odchodu z Egypta?

– Áno, najmúdrejší z najmúdrejších, – fascinovane prehovoril kagan. – Prosím ťa, len hovor ďalej! Ten rochdanit, ktorý ma korunoval Vencom Veľkých tajomstiev, mi nič neodhalil! Len ma prinútil umyť mu nohy a napiť sa vody. Druhý so mnou hral kocky a nakoniec ma urazil a ponížil. Ty si však prišiel a inšpiroval si ma! Ó, aká príjemná je tvoja reč, neporovnateľný vládca. Naozaj sa ti páčim?

– Si krásny! Len hovor, hovor!

– Tak poď ku mne, – zľutoval sa rochdanit a gestom ruky ho volal k sebe. – Sadni si na moje kolená.

– Som hodný takej česti?! – preľakol sa kagan a zachveli sa mu nohy.

– Si hodný, cár… Veď chceš odo mňa ešte niečo počuť, však? Vidím, že ťa zmáha zvedavosť! ­– pohrozil prstom a usmial sa.

Počúval by som ťa celú večnosť, zlatoústy! – prehovoril vášnivo bohupodobný a nesmelo pristúpil k rochdanitovi. Ten si ho posadil na kolená a objal ho okolo pleca.

– Dobre, tak sa ma pýtaj a ja ti odpoviem.

– Prečo ma mudrci učili, že večné otroctvo je pre Chazáriu zhubné! Len sloboda povýši Židov nad ostatné národy!

– Oni ťa učili bez toho, aby ťa zasvätili do podstaty učenia. Mudrci si myslia, že kagan tieto znalosti nepotrebuje.

Bohupodobný sa nadchol, zvykajúc si na tvrdé kolená vládcu.

– Ale rochdanit Mojžiš? Prečo držal ľud štyridsať rokov v púšti? A potom Izaiáš, ktorý odviedol chazaraimov do púštnych hôr?

– Ešte viac sa mi páčiš, bohupodobný cár, – nežne povedal legionár. – Tvoje otázky prebúdzajú vášeň… Ale musím sa ovládať, aby som v návale citov neporušil Tajomstvá poznania. Veď ty si zasvätený len do Prvého kruhu.

…

– Tak mi povedz, milostivý, prečo ma nútili predávať chlieb medzi obchodmi čiernych chazarov?

– Držali ťa medzi otrokmi, aby si až do nástupu na trón nestratil svoju otrockú podstatu.

– Chceš povedať, že som doteraz otrok?

– Si kráľ kráľov a otrok otrokov.

Kagan spomalil, snažiac sa pochopiť zmysel povedaného, no rochdanit mu nedovolil rozmýšľať:

– Netráp sa tým, čo je rozumu nedostupné. Keby si bol zasvätený do Druhého kruhu, s ľahkosťou by si spoznal, kto je to kráľ kráľov a otrok otrokov.

– Teraz mi bude ešte viacej smutno, – povedal skleslo kagan. – Bol som presvedčený, že existuje len jeden Kruh veľkých tajomstiev… A koľko je ich celkom?

– Tri.

– Tri Kruhy?! Ó, najvyšší! Už nebudem mať pokoja! … Bude moja vláda trvať dosť dlho, aby som si u Boha vyprosil možnosť sa aspoň priblížiť k Tajomstvám druhého kruhu?

– Ak sa podriadiš mojej vôli.

Bohupodobný sa pokúsil zoskočiť z kolien, aby padol k nohám rochdanitovi, no ten ho objal ešte pevnejšie a pritisol si ho k hrudi.

– Nerob to, môj prekrásny cár. Čo je príjemnejšie: váľať sa pri mojich nohách alebo sedieť na kolenách?

– Neporovnateľné šťastie – na kolenách! – vykríkol kagan. Kto ma uvedie do Druhého kruhu? Pán?

– Pán má dosť iných vecí na starosti, – odpovedal podhviezdny vládca. – A preto som bol k tebe poslaný ja, milovaný kagan. Teraz vykonám jeden z tajomných rituálov, ktorého význam pozná iba málo ľudí na svete. Si pripravený k zasväteniu?

– Ó, Poznajúci cesty! – s nadšením vykríkol kagan. – Sníval som o tom vo svojich snoch, prosil v modlitbách!

Rochdanit-legionár opatrne z neho sňal belasý chitón, vášnivo a dlho ho natieral nejakou klzkou a príjemne voňajúcou masťou, postavil ho doprostred sály, pod hviezdy, a potom, revúc ako lev, spáchal s ním sodomský hriech…

Keď spáchal s Veľkým kaganom hriech, za ktorý Pán kedysi potrestal Sodomu a Gomoru, rochdanit-legionár náhle zlenivel a stratil záujem. Prikázal kaganovi, aby sa obliekol, a sám vysilený si ľahol na kamennú lavicu.

– Choď už, som unavený, – povedal on, zatvárajúc viečka. – Vrátiš sa ku mne presne o tri dni. Celý ten čas sa modli, aby ti pán zoslal cestu k Veľkým tajomstvám druhého kruhu. Nemysli na pozemské veci, nejedz žiadne jedlo, neumývaj sa a nedotýkaj sa svojich žien. Potom ťa zasvätím do Tajomstva poznania.

Kagan pociťoval odpor a hnus, no aj tak povedal:

– Podrobujem sa ti, vládca!

Mal chuť podhviezdneho nazvať „kazičom cárov“…

Kagan odchádzal k dverám pospiatky, otočený chrbtom, klaňajúc sa, ako to vyžadoval rituál, no lenivý a spokojný, skrátka spiaci lev-rochdanit mu povedal:

– Teraz môžeš odísť, ako sa na kráľa patrí.

Keď bohupodobný opustil podhviezdny priestor, zostúpil do trónnej siene a dlho sedel otupený, bez modlitieb a akýchkoľvek myšlienok. No hlučná slávnosť za stenami pevnosti, ktorú slávili obyvatelia Sarkela pri príležitosti východu hviezdy, vyviedla kagana z otupenosti. Ľud sa tak nadšene zabával, že nakazil radosťou aj svojho kráľa. Navyše, pomodliac sa k svojmu bohu, aby mu zoslal cestu k Tajomstvám, bohupodobného ihneď ožiarilo zvestovaním: sodomský hriech, za ktorý tvrdo trestali ľudí v Chazárii, je neprípustný len pre bežných smrteľníkov! Prináleží vyššiemu rozumu a je dobrodením pre zasvätených. No keď sa sprístupní davu, tak sa mení na pozemský hriech. Či nie preto pán zmietol z tváre zeme staroveké mestá Sodomu a Gomoru, ktorých obyvatelia sa pokúšali vykonávať tajomný rituál, nepoznajúc jeho podstatu? Dav potrebuje veselý sviatok na ulici, jednoduché pozemské zábavy, víno a tance, lásku žien a mužov, súlož v mene rodenia detí. Kagan, inšpirovaný takýmito myšlienkami, pookrel na duchu a dostal chuť prejsť sa sviatočným mestom. Čoraz viac ho napĺňalo nadšenie z účasti na posvätných úkonoch, neviditeľných pre pozemský svet, no majúc pritom ľudský obraz a podobu, cítil túžbu vypustiť svoju radosť na spoločnej oslave.

Zamyslite sa, vážení čitatelia, prečo homosexualita prekvitá medzi služobníkmi cirkvi jak na Západe, tak aj v Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC)? A čo je to celibát (povinné vzdanie sa manželstva v katolíckom duchovenstve), ktorý sa týka aj všetkého „čierneho mníšstva“ a hodnostárov RPC a ktorý úplne zakazuje pohlavný život? Teraz by už malo byť jasné, že korene tohto zákona určeného pre cirkevných hodnostárov ležia staroveku. Ale znova: pohlavné inštinkty hodnostárom aj tak zostali!

Táto tradícia neskôr prekočovala k slobodomurárom, a potom do „vybraných kruhov“ vysokopostavených politikov.

Táto tradícia však sleduje aj iné ciele vo vzťahu k súčasnej spoločnosti. Globalizátori si myslia, že planéta Zem je preľudnená a že počet ľudí na nej treba znížiť. Na znižovanie populácie planéty globalizátori používajú rôzne prostriedky. Jedným z týchto prostriedkov je aj homosexualita. S týmto cieľom sa „ideály teplého života“ cielene vštepujú medzi široké masy obyčajných ľudí. A to je čistý satanizmus. Veď prechod ľudstva k sobášom rovnakých pohlaví v globálnom rozsahu privedie k jeho samolikvidácii. Tu už skutočne platí: „Ryba smrdí od hlavy“. Preto sa globalizátori snažia tento proces riadiť. Cez toto možno pochopiť aj globálne plány globalizátorov na rozvoj regionálnych civilizácií (ktoré majú zmiznúť, a ktoré majú ostať). Ale to je už na osobitnú tému.

Cez toto možno pochopiť aj zavedenie celibátu v Ruskej pravoslávnej cirkvi hneď od začiatku krstenia Rusi. Týmto celibátom bol spustený dlhodobý proces znižovania duchovnosti ľudu a jeho následnej degradácie. Veď snaha o vysoké duchovné ideály a ciele, ktoré židokresťanstvo navonok propagovalo, privádzalo do cirkvi (a v prvom rade do kláštorov) tých najoduševnenejších, najspravodlivejších a najčestnejších ľudí, ktorí sa snažili zmeniť život ľudí k lepšiemu, nastoliť spravodlivosť, urobiť život ľudí šťastnejším („nech je tvoja vôľa aj na Zemi, tak ako je v Nebi“). Avšak keď títo spravodliví ľudia prišli do RPC alebo do kláštorov, tak ich rodokmeň tým definitívne skončil. Veď ani Sergij Radonežský, ani Serafim Sarovský nezanechali po sebe deti, ktoré by boli vychovávané k rovnakým vysokým životným ideálom. Takto prebiehalo pomalé hasenie duchovného genofondu národa (spomeňte si na zákon normálneho štatistického rozdelenia).

Vo výsledku tak aj samotná RPC (samozrejme, spolu s ďalšími faktormi) úplne zdegradovala, o čom svedčia početné fakty nedôstojného (a občas aj kriminálneho) života služobníkov cirkvi v celej našej krajine. Mimochodom, toto sa deje aj v iných cirkvách, a v prvom rade na Západe.

Ako vidíte, vážení čitatelia, otázka homosexuality nie je tak jednoduchá, aby sa k nej pristupovalo len s opovrhnutím a odporom. Je to veľmi vážny problém. Treba ho skúmať a riešiť na úrovni globálnej politiky z pozície Koncepcie spoločenskej bezpečnosti (KSB).

Zdroj

---

[1] V ktorej opisuje udalosti na Rusi tesne pred jej krstením a osud Veľkého kniežaťa Sviatoslava, známeho svojim víťazstvom nad Chazarmi.