PREDCHÁDZAJÚCA ČASŤ…

Celú knihu vo formáte pdf si možno stiahnuť na tomto linku: 
Od korporatívnosti k súbornosti.pdf

Všetko, čo sme povedali o „osvojení si“ „veľkých ideí“ davo-„elitárnou“ spoločnosťou sa týka aj vzťahu ruskej spoločnosti ku Koncepcii spoločenskej bezpečnosti (KSB), ktorú vyvíja spoločenská iniciatíva pod názvom Vnútorný Prediktor ZSSR.

KSB sa objavilo trochu neskoro, aby sa na jeho základe mohla sformovať funkčná opozícia voči pohlavárom vládnucej korporácie „podriaďujúc sa — podriaďuj“, známej pod menom Komunistická strana Sovietskeho zväzu (KSSZ), ktorá by dokázala zabrániť rozpadu ZSSR. Vznik KSB (ako proces uvedomenia si a vyjadrenia určitých Znalostí) a oboznámenie spoločnosti s jej materiálmi pripadli na to obdobie, keď stará „elita“ bola v dôsledku rozpadu ZSSR a jeho výrobno-spotrebiteľského systému čiastočne degradovaná na nižšiu úroveň, a čiastočne zapojená do procesu vzniku rôznych nových „elít“, typických pre zlodejsko-podvodnícky kapitalizmus dnešných dní. No aj medzi novými „elitami“ bolo voľných miest menej než samotných uchádzačov.

Preto pre určitú časť nespokojných so svojim sociálnym statusom je KSB „veľkou ideou“, na ktorú sa pozerajú[1] ako na „výťah“, ktorý by ich mohol vyniesť medzi „elitu“ budúceho Ruska (či dokonca svetovú „elitu“): treba len zabrať, zorganizovať a nakopnúť druhých, aby táto „cesta“ medzi „elitu“ prebehla rýchlejšie. A okrem týchto jedincov so silnou vôľou majú aj vlastných ľudí bez vôle, so slabou vôľou, a tiež rôznych „nezávislých“.

Avšak takéto túžby sú nesplniteľné. Aj keď KSB obsahuje znalosti potrebné na organizáciu kolektívnej činnosti, vrátane riadenia mnohoodvetvovej výroby, distribúcie a spotreby produkcie, no jeho hlavná úloha je iná[2]:

*       *       *

Koncepcia spoločenskej bezpečnosti v Božom kráľovstve, odmietajúca davo-„elitarizmus“, priamo hovorí, že všetky znalosti a zručnosti sú len doplnkom k režimu psychiky; že prvoradým cieľom samovzdelávania v KSB je prechod jedinca k trvalému Ľudskému režimu psychiky: všetko ostatné slúži len na uskutočnenie tohto cieľa predovšetkým v sebe samom, aby sme ostatným demonštrovali jeho realizovateľnosť na vlastnom príklade svojej premeny na Človeka[3].

Tento prechod naozaj nie je možný bez osvojenia si spoločensky dôležitých znalostí a zručností, ktoré sa týkajú predovšetkým procesov riadenia a samoriadenia, no ich osvojenie je úloha, ktorá je podriadená a sprevádza úlohu transformácie osobnej psychiky každého ozajstného stúpenca Koncepcie spoločenskej bezpečnosti v Božom kráľovstve. Osvojenie si len samotných znalostí a zručností pri tvrdohlavom zachovávaní démonického režimu vlastnej psychiky nestačí na zničenie davo-„elitarizmu“; a stáva sa zároveň nebezpečným pre toho, kto sa utvrdzuje vo svojom démonizme a potláča okolitých ľudí.

*               *

*

Toto nie je jediné tvrdenie KSB o nutnosti prechodu celej civilizácie k Ľudskému režimu psychiky (ako všeobecne uznávanej normy), ktorá by bola stabilne obnovovaná kultúrou z pokolenia na pokolenie a tvorila nevyhnutný základ pre ďalší rozvoj každého človeka, ľudstva a jeho civilizácie.

O tom, že «vedomosti, ktorými disponovali predstavitelia rôznych spoločenských skupín, vyjadrené rôznou terminológiou a symbolikou — boli iba „doplnkom“ k ich režimu psychiky» a nie v nich sa odráža dôstojnosť človeka, sa hovorí aj v knihe VP ZSSR „Od antropoidnosti k Ľudskosti“ (1997). V knihe VP ZSSR „Smutné dedičstvo Atlantídy“ (1998) sa píše: «adeptom na post „nadčloveka“ zostáva jediná možnosť ako sa vyhnúť záhube v ďalšom „Černobyle“ — a to postarať sa o to, aby sa „nadľuďmi“ (a v podstate normálnymi, skutočnými Ľuďmi) stali všetci bez výnimky». «Маtrica možného plynutia globálneho dejinného procesu v dnešnej civilizácií je predurčene Zhora nastavená tak, aby ľudstvo vykorenilo zvierací stroj psychiky, stroj psychiky robota, a tiež všetky možné démonické sklony zamerané na utláčanie ostatných s cieľom parazitovať na živote všetkých». V knihe VP ZSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“ (2001) je napísané: «…najlepším variantom vlastného osudu (dostupným každému) je:

Stať sa Človekom — nositeľom Ľudského režimu psychiky — a svoju psychiku udržiavať v Ľudskom režime za akýchkoľvek životných okolností, ktoré pred nás Boh postaví».

a ďalej sa to ešte vysvetľuje:

«…normálna algoritmika psychiky, zjednocujúca svoju vedomú a nevedomé úrovne psychiky, v sebe nutne zahŕňa:

  • dôveru Bohu, vyjadrenú v základnom mravnom kritériu človeka: «Všedržiteľ je vo svojich činoch neomylný, všemohúci a Jeho milosrdenstvo nemá hraníc, a uvedomenie si tohto faktu by malo vyvolávať radostný vnútorný pokoj a želanie pomáhať Svetu, plodiace otvorenosť duše Životu — dobrú náladu, určujúcu charakter i výsledky celkovej psychickej činnosti»,— a toto zabezpečuje (so Životom zladenú) jednotu emočného a zmyslového režimu psychickej činnosti VŠETKÝCH ĽUDÍ BEZ VÝNIMKY;
  • režim psychiky Človek;
  • stabilný prenos informácie v nadväznosti «Rozlíšenie od Boha Þ pozornosť samotného človeka Þ intelekt»;
  • oporu o mozaikové Bohocentrické videnie sveta trojjednoty matérie-informácie-miery, a chápanie sveta, ktoré je jeho vyjadrením.

Len na tomto základe možno v Živote cieľavedome odhaliť rôzne chyby (jak svoje vlastné, tak aj cudzie) vo videní a chápaní sveta, v algoritmike psychiky, a najmä mravné chyby, ktoré sú príčinou všetkých ostatných chýb».

____________

A preto nie všetci ľudia, ktorí sa stretli s materiálmi KSB, ich vnímajú ako nezmysel alebo propagandistický mýtus (nástroj na vybudovanie korporácie, ktorá by mohla uspokojiť ich mamonársko-spotrebiteľské ambície[4] a ochrániť ich pred rovnakými ambíciami zo strany druhých korporácií na úkor ich osobnej degradácie na úroveň bezprávnych „pracovných zdrojov“ úplne podriadených cudzej vôli). A nie všetci z tých, ktorí sa oboznámili s materiálmi KSB, poskytujú len „morálnu podporu“ aktívnym stúpencom KSB (jak aktivistom a funkcionárom korporácie, tak aj slobodne žijúcim podľa KSB), bez vôle nervózne čakajúc, kým nejaká korporácia pod vlajkou KSB sa dostane k moci a zrealizuje ich nádeje na šťastnú budúcnosť.

Okrem nich existujú aj ľudia, pre ktorých sa najhlavnejšou v materiáloch KSB stala povinnosť stať sa Človekom (nositeľom Ľudského režimu psychiky a námestníkom Božím na Zemi) a pomôcť v tejto úlohe aj iným.

Táto okolnosť kvalitatívne mení celý charakter osvojenia KSB spoločnosťou — „mysticky“ znemožňuje jej „osvojenie“ za účelom zneužívania na mamonársko-spotrebiteľskú činnosť. Je to tým, že v každom sociálne podmienenom egregore (v zmysle jeho informačno-algoritmickej náplne) je každý jedinec, ktorý hoc aj dočasne prebýva v Ľudskom režime psychiky, držiteľom hierarchicky vyššieho statusu vo vzťahu k ostatným subjektom s neľudskými typmi režimu psychiky, nech by už disponovali akýmikoľvek znalosťami, zručnosťami a osobnými vlastnosťami, vrátane veľmi silnej vôle[5]. Inými slovami, práve nositelia Ľudského režimu psychiky majú rozhodujúci vplyv na algoritmiku kolektívnej psychiky, jak v jej vnútrosociálnych prejavoch, tak aj pri jej súčinnosti s algoritmikou prírodných procesov.

Základ skutočnosti, že tok udalostí sa podriaďuje vôli človeka spočíva v tom, že nositeľom myšlienky je ľudský duch, t.j. tie biopolia, ktoré vyžaruje živý ľudský organizmus. T.j. jednou z vlastností každej myšlienky je jej materiálnosť. A materiálnosť myšlienky je nezávisle od jej nemateriálneho obsahu (významu a formy, v ktorej je vyjadrený) tým, čo spája každú myšlienku s inými materiálnymi objektmi (alebo subjektmi). Preto otázka má dvojaký charakter a spočíva v tom, ako spája, a konkrétne s kým/čím spája?

Svet plynie v matrici možností, ktorá určuje (v zmysle pravdepodobnostno-štatistických predurčeností) varianty (stavy) jeho bytia a algoritmiku prechodu z jedného stavu do iných možných stavov. Samotná matrica je nemateriálna, avšak vo Vesmíre je prítomná vo všetkom v celej svojej plnosti a detailnosti. Inými slovami, ak by sa ľubovoľná „elementárna častica“ nášho Sveta ocitla v inom Svete obdarenom rozumom, tak tamojší nositelia rozumu by z nej mohli „prečítať“ celú matricu možností existencie nášho Sveta, v celej jej plnosti a detailnosti. No jedinečný obraz Sveta a jeho fragmentov závisí od toho, ako matéria tohto Sveta, nachádzajúca sa v rôznych agregátnych stavoch (fyzikálne vákuum, fyzikálne pole, plazma, plyn, kvapalina, pevná hmota), zapĺňa túto matricu. T.j. Svet predstavuje trojjednotu: matérie, informácie (objektívneho významu) a miery (kódovania informácie, metrických vlastností, kvantitatívnej a poradovej určitosti).

Miera vo vzťahu k matérii je maticou jej možných stavov a spôsobov prechodu z jedného stavu do iného.

Miera vo vzťahu k informácii je systémom kódovania informácie, ku ktorým patria aj všetky kódy vytvorené civilizáciou a používané v technickej a sociálnej oblasti.

Podstata subjektu prichádza na svet ako mravne podmienená sloboda voľby, pričom mravnosť subjektu je akýmsi svojráznym „odtlačkom“ celovesmírnej miery, ktorý pre svoju neúplnosť a nedostatočnú detailnosť vytvára rozdiely medzi subjektívnou a objektívnou informáciou, vrátane rozdielov medzi subjektívnym zmyslom života a objektívnym zmyslom Života.

Agregátne stavy matérie, hoci sú rôzne, sú navzájom prepojené. Vďaka tomu môžu prechádzať jeden do druhého následkom subjektívnych a objektívnych faktorov. Okrem toho, procesy, ktorých nositeľmi sú jedny agregátne stavy matérie, generujú ďalšie procesy, ktorých nositeľmi sú iné agregátne stavy matérie. V matrici sa pritom vyskytujú jak obojsmerné vzťahy (vďaka tomu je možné niektoré elektromotory použiť aj ako dynamo), tak aj jednosmerné vzťahy (tak vietor spôsobuje vlnenie mora, ale pohyb vĺn tsunami alebo mŕtve vlnenie nevytvára vietor ani nemení smer dujúceho vetra). Napriek tomu niektoré podobné súvislosti si človek môže vysvetľovať aj chybne, ako napríklad v tvrdení, že vietor spôsobujú stromy tým, že hýbu svojou korunou a konármi.

Rovnako aj tie druhy matérie, ktoré sú nositeľmi ľudských myšlienok v ich informačno-obraznom a algoritmickom aspekte, sú spojené s ďalšími druhmi matérie, následkom čoho myšlienkové procesy ľudí generujú rôzne procesy na ďalších materiálnych nosičoch (ktoré nie sú prvotnými nosičmi ľudských myšlienok). Samotný prúd podmienenosti života spoločnosti (v jej hmotných a organizačných aspektoch) myšlienkovou činnosťou ľudí sa navonok prejavuje ako prúd rôznorodej ľudskej činnosti, ktorá je priamo vnímaná zmyslami a rozumom iných ľudí.

No existuje aj druhý prúd podmienenosti života spoločnosti a povahy psychickej činnosti ľudí (vrátane myslenia), ktorú väčšina ostatných ľudí nedokáže priamo vnímať. A hoci to väčšina nevníma, no existujú ľudia, ktorí odhalili ten fakt, že priebeh životných udalostí v ich informačno-algoritmickom aspekte kopíruje v niektorých faktoch priebeh ich myšlienok. A skutočnosť, že druhí ľudia si vo svojom živote nevšimli podobnú prepojenosť priebehov udalostí v ich „vnútornom svete“ s priebehmi udalostí v spoločnom „vonkajšom svete“, nesvedčí o tom, že je to objektívne neexistujúci jav, plod fantázie alebo psychickej poruchy tých, ktorí trvajú na jeho existencii.

Svedčí to o tom, že jav kopírovania udalostí v spoločnom „vonkajšom svete“ z myšlienkovej činnosti ľudí objektívne existuje, len závisí od objektívnych kvalít mysliaceho subjektu.

To znamená, že vplyv rôznych ľudí na kolektívnu psychiku (generovanú všetkými ľuďmi), ktorej nosičmi sú príslušné druhy polí, je rôzny. Všetci do nej prispievajú svojim dielom, no v duchu Božieho Zámeru:

  • vplyv nositeľov zvieracieho režimu psychiky nemôže byť algoritmicky väčší, než vplyv nositeľom režimu psychiky zombi;
  • vplyv nositeľov režimu psychiky zombi nemôže byť algoritmicky väčší, než vplyv nositeľov démonického režimu psychiky;
  • vplyv nositeľov démonického režimu psychiky nemôže byť algoritmicky väčší, než vplyv nositeľov režimu psychiky Človek[6].

Pritom nositelia Ľudského režimu psychiky plodia kolektívnu psychiku (egregor), ktorá sa svojimi kvalitami odlišuje od ostatných kolektívnych psychík (egregorov), vytvorených zvyšnými typmi režimu psychiky.

Kolektívna psychika, v ktorej sa prejavuje Ľudský typ režimu psychiky množstva ľudí, sa v materiáloch KSB nazýva slovom „súbornosť“. Súbornosť má v štruktúre kolektívneho ducha ľudstva a jeho národov najvyššie hierarchické postavenie z hľadiska schopnosti ovplyvňovať priebeh udalostí, blokovať a podporovať činnosť iných egregorov a nebyť podriadený iným egregorom. To, že predstavitelia súbornosti prepúšťajú cez seba (pri ľudskom režime psychiky) informačno-algoritmický obsah iných egregorov, svedčí o tom, že do nich vstupujú (majúc najvyšší hierarchický status) alebo ich riadia ako „manažéri“ a „programátori“[7].

Tento ukazovateľ je kvalitatívny, a nie kvantitatívny, t.j. nezávisí od toho, aký percentuálny podiel obyvateľov Zeme žije neustále v súbornosti a aký podiel je neustále pod mocou iných egregorov; aký podiel obyvateľstva vojde na istý časť do súbornosti, a potom z nej vypadne a ocitne sa v moci iných egregorov.

Mnohí si myslia, že súbornosť nemá vôbec žiadnu moc alebo že sa jedná len o mýtus. Oba tieto názory vyjadrujú ateizmus a pramenia z toho, že súbornosť nie je vhodná pre uspokojenie ambícií ctižiadostivých jedincov ani pre uspokojenie bezstarostno-spotrebiteľských nárokov davu na princípe „tu a hneď teraz“, podobne ako to robia rozprávkoví džinovia. Súbornosť v skutočnosti pracuje z pokolenia na pokolenie na zmene charakteru globálnej civilizácie tak, aby časom bol Ľudský režim psychiky všetkými vnímaný ako jediný normálny a predstavitelia novej generácie ho dosahovali ešte pred začiatkom puberty, tvoriac tak základ ďalšieho rozvoja jednotlivcov i celej spoločnosti v duchu Božieho Zámeru. Avšak v spoločnosti, kde exoterická kultúra orientuje záujem drvivej väčšiny na mamonársko-spotrebiteľskú činnosť v spoločnom „vonkajšom svete“, tam väčšina spoločnosti vníma prejavy súbornosti ako málo dôležité alebo ich vôbec nevníma a nechápe.

No ešte skôr, než začneme skúmať problematiku vstupovania ľudí do súbornosti, bude potrebné preskúmať aj propagandistický mýtus cirkví o „súbornosti“ a súborného života cirkevnej spoločnosti. Ináč nepochopíme, prečo sa ľudstvo pod stáročia trvajúcou mocou tohto mýtu ocitlo na konci druhého tisícročia od Kristovho narodenia na pokraji samovraždy vo vojnách alebo v biosféricko-ekologickej katastrofe.


[1] V dôsledku svojej hlbokej psychologickej orientácie na mamonársko-spotrebiteľskú činnosť v spoločnom „vonkajšom svete“.

[2] Dva nasledovné odseky, vyčlenené hviezdičkami, sú vrátane poznámky pod čiarou prevzaté z knihy VP ZSSR „O imitačno-provokačnej činnosti“ (2000).

[3] Prechod spoločnosti k nadvláde Ľudského režimu psychiky spôsobí aj prechod k inému typu civilizácie, v ktorej sa ľudstvo prestane chrániť pred biosférou Zeme a Kozmu budovaním technosféry. To však nie je výzva k návratu do „doby kamennej“, pretože v tej dobe sa ľudstvo pred biosférou chránilo pomocou kamennej sekery a zakladaním ohňa, a dnes sa „chráni“ pomocou bagra, jadrovej energetiky, farmakológie, pričom si neopísateľne škodí.

[4] T.j. zmeniť na pracovný „dobytok“ iných ľudí.

[5] Osobne si myslím, že tento jav nevzniká sám od seba automaticky, ale vďaka tomu, že v Ľudskom režime psychiky sa človek opiera o HNR, a vďaka tomuto putu a spojenectvu s HNR vzniká veľký potenciál poradiť si s každým problémom. Záleží len od toho, či ho človek vie využiť, či kladie Bohu i sebe správne otázky, či prosí o tie správne dary, aby vedel efektívne riadiť situáciu. Pretože ak je „naivným a nespôsobilým manažérom“ života a neprosí u HNR o dary a zručnosti, ktoré by mu dali výhodu pred odporcami, tak aj s HNR za svojich chrbtom ho môže dav rozdupať. Takto zomrelo už mnoho dobrých ľudí a svätcov. Šalamún prosil Boha o tie správne dary, a preto sa stal múdrym a úspešným kráľom, a nie svätým mučeníkom. – pozn. prekl.

[6] O tom, prečo v algoritmike kolektívneho ducha ľudstva panuje práve takáto hierarchia režimov psychiky, sa možno dočítať v knihe VP ZSSR „Princípy kádrovej politiky: štátu, „antištátu“, spoločenskej iniciatívy“ (s výnimkou prvej kapitoly tvorí aj súčasť prílohy „Dostatočne všeobecnej teórie riadenia“). Ľubovoľná z týchto kníh dopĺňa obsah tejto kapitoly a odkrýva to, čo v nej zostalo nevyslovené.

[7] Termíny „manažér“, „programátor“ charakterizujú osobu vo vzťahu k algoritmike egregora a jeho fungovaniu. V oboch prípadoch sa jedná o riadenie správania egregoru buď na základe jeho existujúcej algoritmiky (manažér), alebo formou úprav jeho algoritmiky (programátor). Existujú dva varianty riadiaceho vplyvu na egregor z ich strany:

  • buď je to vydanie určitej účelnej informácie niektorému účastníkovi egregoru;
  • alebo je to naladenie svojho ducha na vstup do tohto egregora a jeho priame ovplyvňovanie v duchu, pričom sa jedinec môže spoliehať len na vlastné sily alebo aj na zdroje iných egregorov, s ktorými je spojený. Takýmto podporným prostriedkom môže byť aj súbornosť.

Oba spôsoby ovplyvňovania egregora sa môžu navzájom dopĺňať. Etické otázky (v zmysle súladu takejto činnosti so Božím Zámerom) nie sú v tomto prípade o tom, či „smiem alebo nesmiem“ (pretože táto schopnosť bola človeku daná), ale týkajú sa konkrétnych situácií:

  • Na aký egregor konkrétne a v akej situácií sa plánuje vykonať vplyv alebo sa rozhoduje o jeho neovplyvňovaní?
  • Aké sú ciele (následky) vplyvu alebo nečinnosti a aké sú prostriedky dosiahnutia týchto cieľov, ktoré ovplyvnia osudy druhých ľudí?

Postoj absolútneho nezasahovania do žiadneho z egregorov davo-„elitárnej“ spoločnosti je pre Človeka neprijateľný, pretože mnohé existujúce egregory, ak ostanú ponechané samy sebe, tak v automatickom režime svojho fungovania narobia veľa problémov a nešťastí.

Treba však chápať aj to, že ak sa niekto postaví do úlohy „manažéra“ alebo „programátora“ voči konkrétnemu egregoru alebo ich množiny, tak to ešte neznamená, že daný subjekt ním aj naozaj je. A ak ním aj je, tak to ešte neznamená, že je jediným, kto sa snaží alebo môže takto vplývať na tieto egregory.

Okrem toho, v kontexte odseku, ku ktorému patrí táto poznámka pod čiarou, sa hovorí o nositeľoch Ľudského režimu psychiky (hoc aj dočasne zotrvávajúcich v ňom), ktorí majú možnosť riadiť rôzne egregory. No ak je subjekt aj skutočne „manažérom“ alebo „programátorom“ konkrétneho egregoru alebo ich množiny, to ešte vôbec neznamená, že je aj nositeľom Ľudského režimu psychiky: môže byť nositeľom démonického režimu psychiky a v niektorých prípadoch aj nositeľom režimov psychiky zombi a zviera.

V tejto knihe sa hovorí o všeobecných princípoch a možnostiach. V reálnom Živote treba skúmať každý konkrétny prípad osobitne a náležite naň zareagovať.

POKRAČOVANIE (13/25)…

1 komentář

Napsat komentář